Svetový kongres biosférických rezervácií sa prvýkrát koná mimo Európy
Program človek a biosféra je medzivládny vedecký program, ktorého hlavným cieľom je zlepšiť vzťah medzi obyvateľmi planéty a prostredím, v ktorom žijú.
V poradí už 4. Svetový kongres biosférických rezervácií organizuje UNESCO v spolupráci s peruánskym ministerstvom životného prostredia a národným úradom pre chránené prírodné oblasti.
Zúčastňujú sa na ňom predstavitelia štátov, experti z vedeckej oblasti a súkromného sektora, ako aj odborníci z OSN a mimovládnych organizácií. Vyvrcholením kongresu má byť prijatie Limskej deklarácie a Limského akčného plánu 2016-2025, ktoré určia nosné línie správy biosférických rezervácií na nadchádzajúcich desať rokov.
Počas kongresu sa bude rokovať predovšetkým o vzdelávaní podporujúcom udržateľný rozvoj, o ekonomickej životaschopnosti mechanizmov ochrany prírody a ochrane prírodných zdrojov.
Medzinárodná koordinačná rada Programu UNESCO Človek a biosféra (MAB), ktorej členom je aj Slovenská republika, bude zasadať hneď po kongrese. Jej hlavným programom bude prehodnotenie nových návrhov na zápis do Zoznamu biosférických rezervácií UNESCO. Rada sa vyjadrí k prijatiu vyše tridsiatich nových rezervácií, ako aj k rozšíreniu už existujúcich.
Celosvetová sieť biosférických rezervácií pozostáva v súčasnosti zo 651 oblastí, ktoré sa nachádzajú v 120 krajinách. Svetová sieť biosférických rezervácií pokrýva také významné územia ako napríklad kambodžské jazero Tonle Sap, Jazero nosorožcov v Burkina Faso, biosférická rezervácia Huascarán (Peru), či El Trifinio – cezhraničná biosférická rezervácia nachádzajúca sa medzi Hondurasom, Guatemalou a Salvadorom. Na územiach biosférických rezervácií UNESCO žije celkovo vyše 160 miliónov ľudí.
Slovenská republika má v Zozname biosférických rezervácií zapísané 4 rezervácie: Biosférická rezervácia Východné Karpaty, Biosférická rezervácia Tatry, Biosférická rezervácia Slovenský kras a Biosférická rezervácia Poľana.
Program človek a biosféra, ktorý UNESCO založilo na začiatku sedemdesiatych rokov, je medzivládny vedecký program, ktorého hlavným cieľom je zlepšiť vzťah medzi obyvateľmi planéty a prostredím, v ktorom žijú.
TASR o tom Limy informoval Ing. Július Oszlányi, vedecký pracovník Ústavu krajinnej ekológie SAV.
SÚHRN: Útok nožom na škole v Spišskej Starej Vsi má dve obete, útočníka zadržali
Na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi v okrese Kežmarok útočil vo štvrtok nožom 18-ročný študent. Usmrtil pritom 18-ročnú študentku a 51-ročnú učiteľku.
Minister školstva vyzval na citlivú komunikáciu po tragédii na škole
Po štvrtkovom útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi potvrdili dve obete - študentku a učiteľku - a jednu zranenú študentku.
Matúš Šutaj Eštok vyzýva na zastavenie šírenia nenávisti v súvislosti s útokom
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) vyzýva na zastavenie šírenia nenávisti v súvislosti so štvrtkovým útokom na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi.
Viskupič, Majerský a Droba reagujú na tragédiu: Spoločnosť potrebuje jednotu a bezpečie
Násilie do škôl nepatrí a je našou povinnosťou venovať sa tejto téme s plnou vážnosťou. Zvlášť politici a verejní funkcionári musia ísť príkladom a podporovať vytváranie bezpečného prostredia pre mladú generáciu.
Jozef Mikloško: Útok nožom na gymnáziu je pripomienkou, aké krehké je bezpečie detí
Útok nožom na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi je bolestivou pripomienkou toho, aké krehké je bezpečie našich detí, a zdôrazňuje naliehavú potrebu konať.
