Kukan a Zala: Na konci vojny v Sýrii bude treba riešiť kurdskú otázku

Svetové veľmoci by v súvislosti s konfliktom v Sýrii a so situáciou v Iraku nemali zabúdať na kurdskú otázku, aby tak zabránili ďalším vojnám v regióne. Riešením je medzinárodná konferencia o kurdskej otázke, uviedli v rozhovore pre TASR europoslanci Eduard Kukan (SDKÚ-DS) a Boris Zala (Smer-SD).

Kukan pripomenul, že kurdskí bojovníci, péšmargovia, počas bojov s Islamským štátom (IS) dokázali, že sú najlepší bojovníci. V bojoch proti Dáišu (iný názov pre IS) dosiahli najlepšie výsledky a keby ich svet vyzbrojil, vedeli by toto radikálne islamské zoskupenie poraziť. To však naráža na neochotu Turecka, ktoré má dlhodobý vnútorný konflikt s vlastnými Kurdmi a bojí sa nárastu vplyvu Kurdov v susedstve.

"Pri takej veľkej veci, ako by bola skončená vojna v Sýrii, by nastal skvelý moment na to, aby sa to celé nové usporiadanie riešilo na medzinárodnej konferencii, kde by sa mohli prijať rozhodnutia, ktoré budú všeobecne prijateľné. A som presvedčený, že do týchto rokovaní o novom strategickom usporiadaní by bolo treba zahrnúť aj otázku Kurdov a ich štátu alebo autonómie," uviedol Kukan.

Podľa jeho slov tu nejde len o Kurdov zo Sýrie, ale aj z Iraku, hoci kurdské menšiny sú i v ďalších krajinách regiónu, ale najvypuklejšia je kurdská otázka práve v Sýrii a Iraku, kde Kurdi predstavujú "vážny domáci politický faktor".

Kukan skonštatoval, že Kurdi majú predpoklady na to, aby existovali ako suverénny štát. Vedia ekonomicky fungovať, majú prírodné bohatstvo a sú všeobecne výborne organizovaní, takže ich prípadná štátnosť by neznamenala začiatok od nuly.

Aj poslanec Zala poukázal na "panický strach" Turecka z Kurdov, čo má podľa neho jasné historické príčiny. Kurdistan bol po prvej svetovej vojne naplánovaný ako štát, k čomu nakoniec nedošlo aj zásluhou novovzniknutého Turecka - kurdský problém však pretrval dodnes.

"Kurdi na Blízkom východe vykazujú najprogresívnejší proces na usporiadanie vzťahov a očakávajú aj nejaké výsledky. Kurdi v Iraku aj v Sýrii," zhodnotil situáciu Zala.

Podľa neho je dôležité, či sa veľmoci budú schopné dohodnúť na tom, ako usporiadať tieto vzťahy predtým, než vypukne ďalšia vojna.

"Veľmoci by nemali čakať, kým vypukne ďalšia vojnu, ale mali by kurdský problém ako súčasť riešenia celého problému bývalej Osmanskej ríše riešiť v jednom balíku," upozornil poslanec.

Zala je aj za zriadenie medzinárodnej konferencie o kurdskej otázke, čo podľa jeho slov presadzuje i na pôde Európskeho parlamentu.

Zala však upozornil, že prípadná svetová konferencia by nemala byť akýmsi "debatným krúžkom", ale platformou, ktorá vytvorí jasné mocenské podmienky na usporiadania vzťahov.

"Svetové mocnosti majú zodpovednosť, aby toto riešenie nanútili. Ak nechceme vojny, tak musí byť kompromis, a ten nevznikne bez tlaku mocností. Samozrejme to musí byť na báze pravidiel OSN," opísal Zala možný scenár.

Zároveň pripomenul, že pre takéto scenáre bude nevyhnutná dohoda medzi USA a Ruskom, aby sa navzájom neblokovali v Bezpečnostnej rade OSN. Z tohto pohľadu treba privítať terajšiu kooperáciu medzi Spojenými štátmi a Ruskou federáciou, ktorá viedla k znovuobnoveniu sýrskych mierových rokovaní v Ženeve.