Zahraničné investície prinášajú ovocie, SR je v produktivite špička

Zahraničné investície s prísunom nových technológií prinášajú svoje ovocie pre slovenskú ekonomiku. Vidno to na produktivite práce, ktorej rast je najvyšší v Európe. Povedal v rozhovore pre TASR dekan Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave Mikuláš Luptáčik.

"Automobiloví výrobcovia prišli na Slovensko s najnovšími technológiami a kvalita pracovnej sily u nás je stále vysoká a jednotkové náklady prace relatívne nízke. Istý nemecky odborník v oblasti automobilového priemyslu sa raz vyjadril, že keby si koncern VW mal vybrať jedno miesto, kde bude vyrábať autá, tak by sa mal rozhodnúť pre Slovensko," konštatoval Luptáčik s tým, že do budúcnosti však musíme pridať v oblasti inovácií.

"Ukazuje to aj aktuálny index inovácií vo svete, kde sme sa síce za posledný rok mierne posunuli dopredu, na 39. miesto, ale v jeho čiastkových a dôležitých ukazovateľoch, ako sú napríklad výška takzvaných intelektuálnych aktív a intenzita výdavkov na vedu a výskum, sme na tom horšie. So svetovou špičkou sa môžeme porovnávať len v indikátore pridanej hodnoty vytvorenej v priemysle, kde sme dvanásty," zdôraznil Luptáčik.

Jediná cesta ako udržať konkurencieschopnosť priemyslu a následne celej ekonomiky je podpora výdavkov na vedu, výskum a inovácie. "Nejde len o peniaze z verejných zdrojov, ale aj o podporu zo strany súkromnej sféry. Platí systém takzvanej páky. Ak vo vyspelých krajinách verejný sektor vydá na vedu a výskum jedno euro, tak súkromná sféra pridá dve," dodal Luptáčik s tým, že dôležitú úlohu v tejto oblasti hrá vysoké školstvo.

"Konkurenčnú schopnosť si udržíme, keď úroveň výskumu na našich vysokých školách dokáže pritiahnuť i výskumné oddelenia zahraničných investorov. Na Slovensku je veľa šikovných a talentovaných študentov i pedagógov, ktorí sa, žiaľ, uplatňujú v zahraničí. Napríklad na Hospodárskej univerzite vo Viedni je tretí najvyšší počet zahraničných študentov práve zo Slovenska. Aj to je jeden z dôvodov rozdielov, ktoré sú v náš neprospech. Dobrí študenti odchádzajú a to má negatívny vplyv na výučbu. Chýba z ich strany väčší tlak na kvalitu," zdôraznil slovenský ekonóm, ktorý už roky pôsobí aj vo Viedni.

Pri porovnaní s Rakúskom upozorňuje na to, že je u nás potrebné zreformovať celé školstvo a zmeniť napríklad zákon o vysokých školách. "Vytvára príliš veľa administratívy a hierarchického členenia na školách. Na akademickej pôde musí byť totiž rozhodujúca váha argumentu a nie váha titulu. Máme veľa predpisov a smerníc. Vždy, keď sa snažím prísť s nejakou zmenou, prvé, čo počujem, že sa to nedá, pretože je to proti nejakej internej smernici. Treba sa najprv snažiť nájsť, čo mi príslušný zákon alebo smernica umožňuje a nie čo mi znemožňuje," uzavrel Luptáčik.