Cestovateľ a horolezec František Kele by mal 80 rokov

Cestovateľ, geograf, výskumník a publicista František Kele ako člen Československého reprezentačného horolezeckého družstva vystúpil v roku 1955 na Mont Blanc (tradične považovaný za najvyšší vrchol Európy). Narodil sa v Bratislave 21. marca 1936 a v pondelok by sa dožil 80 rokov.

Významný slovenský cestovateľ si v roku 2011 prevzal ocenenie Krištáľové krídlo za celoživotné dielo. Porota takto ocenila jeho významné aktivity a výsledky v oblasti geografie, cestovateľstva, horolezectva, publicistiky a jeho literárnu činnosť.

Podľa vlastného vyjadrenia mal František Kele dve profesie. Ako učiteľ a samostatný vedecký pracovník sa na pracoviskách, kde pôsobil, prezentoval ako geograf. Jeho túžba geografa poznať hlbšie predmet svojho štúdia a práce - Zem, ho priviedla k jeho cestám. Je prvým cestovateľom zo Slovenska, ktorý pôsobil na všetkých svetadieloch, vrátane Arktídy a Oceánie. Uskutočnil okolo 70 významných ciest a expedícií, z nich tri cesty okolo sveta. V roku 1984 viedol prvú československú výpravu na Mount Everest v Himalájach, v roku 1993 bol v prvej slovenskej výprave na Severný pól. Medzi najvýznamnejšie okrem toho patria expedície na Korziku (1971), do Afriky (1977), v roku 2000 výprava do Patagónie (na poctu Martina Kukučína) a v roku 2008 na Mont Blanc. Posledná výprava bola poctou Milanovi Rastislavovi Štefánikovi pri príležitosti storočnice jeho posledného výstupu na tento vrch v roku 1908.

František Kele sa narodil 21. marca 1936 v Bratislave. Lásku k prírode mu vštepil otec, ktorý roky pôsobil na Zbojníckej chate. Viedol ho k turistike, naučil ho zásadám pohybu v horách. Keď mal František Kele 11 rokov, začal liezť, najprv na cvičné skaly v okolí Bratislavy, o rok neskôr na tatranské štíty. Keď mal pätnásť rokov, stal sa najmladším horským vodcom v oblasti Vysokých Tatier.

Uskutočnil vyše 500 výstupov a 50 prvovýstupov. Na vrchole Mont Blancu stál prvý raz v roku 1955 ako člen Štátneho československého družstva horolezcov. Vystúpil na takmer 100 končiarov v rôznych pohoriach sveta. Z exotických vrcholov vynikajú najmä výstupy na Kibo (Kilimandžáro), Aconcaguu, Popocatepetl, Chimborazo, Mont Rinjani, Tahat, Elbrus a ďalšie. Známe sú jeho dlhé pochody Západnými Karpatmi v lete aj v zime. Hrebeň Vysokých Tatier preliezol dvakrát v zime, raz v lete.

František Kele je autorom a spoluautorom vyše tridsiatich publikácií a stoviek článkov s horolezeckou cestovateľskou tematikou. Spoluzakladal sekciu pre výskum vysokých pohorí pri Slovenskej geografickej spoločnosti Slovenskej akadémie vied (SAV) a združenia AntArktis. Dvakrát ho ocenili cenou SAV za popularizáciu vedy (1983, 1990), dostal Medailu Mateja Bela za prínos pre rozvoj geografických vied (l986), bol dvojnásobným držiteľom zlatého odznaku JAMES, čestným členom Slovenskej geografickej spoločnosti pri SAV, držiteľom čestného doktorátu (Honorary doctor of Duchamp university of Argilia).

Nielen horolezecké ciele a projekty boli predmetom záujmu Františka Keleho. Venoval sa aj pamiatke Štefánika, chodil po svete po jeho stopách, propagoval ho, staval s priateľmi pamätníky a umiestňoval pamätné dosky. Napríklad do vedeckého pracoviska, geofyzikálneho observatória v Quite v hlavnom meste Ekvádoru, kde Štefánik pracoval a kde ho považovali za Francúza, priniesli jeho bustu od akademického sochára Viliama Loviška. Kele mapoval aj pôsobenie Beňovského na Madagaskare a Kukučína v Patagónii.

Kus sveta precestoval s manželkou Ľudmilou, o svoje zážitky z ciest sa podelili v troch knihách. Spolu aj s dcérou, dnes spisovateľkou Táňou Keleovou-Vasilkovou od jej prvých krokov chodievali v zime, v lete na celodenné túry, narodeniny členov rodiny oslavovali narodeninovými túrami.

František Kele zomrel 19. októbra 2014 vo veku 78 rokov vo Vysokých Tatrách.