Pozorovatelia zaznamenali počas volieb v Kazachstane nezrovnalosti

Názory medzinárodných pozorovateľov na priebeh predčasných parlamentných volieb v Kazachstane sa diametrálne líšia, vyplýva zo správ agentúry RIA Novosti.

Kým misia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) dnes na stretnutí s novinármi poukázala na viacero prípadov porušenia zákona o voľbách, pozorovatelia zo Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS) označili hlasovanie v Kazachstane na základe svojho monitoringu za transparentné, slobodné a v súlade s ústavou krajiny. Nezaznamenali žiadne prípady porušenia zákona o voľbách.

Víťazom nedeľných predčasných parlamentných volieb v Kazachstane sa s výrazným náskokom stala strana kazašského prezidenta Nursultana Nazarbajeva Žiara otčiny (Nur otan). Tá podľa odhadov kazašského Demokratického inštitútu získala až 82 percent odovzdaných hlasov.

Sedempercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu prekročili aj ďalšie dve strany - Komunistická strana Kazachstanu a propodnikateľská strana Svetlá cesta (Ak žol). V dolnej komore kazašského parlamentu tak budú v nadchádzajúcom funkčnom období zastúpené rovnaké tri strany ako doposiaľ.

Do parlamentu sa nedostali tri kandidujúce strany - Jednota (Birlik), Národnodemokratická vlastenecká strana (Auyl) a Celonárodná sociálnodemokratická strana, ktorá dnes oznámila, že neuznáva zverejnené výsledky hlasovania, pretože počas hlasovania došlo k hrubému porušeniu platných zákonov.

Dlhoročný kazašský prezident Nursultan Nazarbajev rozpustil ešte v januári parlament a vyhlásil predčasné voľby. Podľa agentúry DPA je pravdepodobné, že tak urobil s cieľom ešte väčšmi upevniť svoju moc, a to v súvislosti so zhoršujúcou sa hospodárskou situáciou, ktorá súvisí s poklesom cien ropy na svetových trhoch.

Parlamentné voľby sa mali pôvodne konať koncom tohto roka alebo začiatkom roku 2017. Doposiaľ neboli nijaké kazašské voľby vyhodnotené západnými pozorovateľmi ako slobodné a spravodlivé. Nazarbajev (75) je pri moci od roku 1989, keď bol Kazachstan ešte súčasťou bývalého Sovietskeho zväzu. Do ďalšieho päťročného funkčného obdobia na poste hlavy štátu ho zvolili vlani v apríli.