Zo Sviečkovej manifestácie sa stal Deň zápasu za ľudské práva

Sviečkovú manifestáciu v Bratislave z roku 1988 pripomína 25. marec - Deň zápasu za ľudské práva. Od roku 1993 je zo zákona Deň zápasu za ľudské práva pamätným dňom Slovenskej republiky. V roku 2016 uplynie 28 rokov od Sviečkovej manifestácie známej aj ako Bratislavský Veľký piatok.

Autor myšlienky Sviečkovej manifestácie a bývalý hokejový reprezentant Marián Šťastný na tlačovej konferencii 21. marca 2013 v Bratislave uviedol, že v roku 1987 bol zvolený do Svetového kongresu Slovákov za výkonného podpredsedu. "Od začiatku bolo mojím cieľom zblížiť Svetový kongres Slovákov so Slovenskom a naopak. V tej dobe prišla na svet myšlienka Sviečkovej manifestácie. V mojom záujme bolo, aby na tejto aktivite participovalo čo najväčšie množstvo ľudí. Nad manifestáciou som začal premýšľať sám, ale nechcel som vyniknúť ako individualista," priznal.

Na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave sa 25. marca 1988 konala Sviečková manifestácia, na ktorej sa zišli tisícky občanov z hlavného mesta i ďalších miest a obcí Slovenska. So sviečkami v rukách vyjadrili názor na nedodržiavanie ľudských a najmä náboženských práv vo vtedajšom Československu.

Manifestácia v roku 1988 sa stala najväčším verejným vystúpením proti komunistickému režimu vo vtedajšej ČSSR od roku 1968. Pripravili ju predstavitelia náboženskej opozície, biskup Ján Chryzostom Korec, Ján Čarnogurský, Silvester Krčméry, Vladimír Jukl, František Mikloško a ďalší členovia katolíckeho disentu. Ten na území Slovenska plnil úlohu opozičného hnutia proti totalitnému socialistickému systému s vládnucou úlohou KSČ a KSS.

Na programe verejného zhromaždenia bola tichá manifestácia občanov za vymenovanie katolíckych biskupov, za úplnú náboženskú slobodu a za úplné dodržiavanie občianskych práv. Akcia sa uskutočnila aj napriek rozsiahlym protiopatreniam vtedajších straníckych a štátnych orgánov a aj napriek výzvam vtedajšej organizácie Pacem in terris, ktorá spolupracovala s komunistami.

Hotel Carlton na Hviezdoslavovom námestí v ten deň pre verejnosť zatvorili. Pôsobila v ňom stranícka a vládna komisia, ktorá sledovala priebeh udalostí a viedla zásah bezpečnostných síl režimu proti veriacim účastníkom manifestácie a ich priaznivcom.

Sviečkovú manifestáciu neprekazilo jazdenie obrnených transportérov po meste, obmedzenia v hromadnej mestskej a prímestskej doprave, ani ďalšie opatrenia vtedajšej moci. Tisíce ľudí okrem Hviezdoslavovho námestia zaplnili aj priľahlé ulice pri námestí, a to aj napriek nepriaznivému počasiu. Manifestácia trvala od 18.00 do 18.30 h. Po zaspievaní štátnej a pápežskej hymny sa ľudia začali verejne modliť. Prítomní neposlúchli výzvu na rozchod z amplióna policajného auta a vytrvali aj pri ohlušujúcich sirénach áut bezpečnostných zložiek. Niekoľko minút pred plánovaným ukončením zhromaždenia zasiahli bezpečnostné sily aj vodnými delami. Polícia použila i slzotvorný plyn, psov, obušky a fyzické násilie. Príslušníci bezpečnostných síl bili a zatýkali aj nezainteresovaných občanov, ktorí sa im náhodne dostali na dosah. Zásah proti účastníkom manifestácie nebol zameraný na stabilizáciu a ochranu verejného poriadku, ale na prezentovanie moci komunistami ovládaného socialistického režimu. Jeho cieľom bolo zastrašiť opozičné sily, ktoré nesúhlasili s praktikami nedemokratického spoločenského systému.

Sviečková manifestácia patrí medzi udalosti v slovenských dejinách, ktoré sa radia k medzníkom boja za demokratizáciu slovenskej spoločnosti.