Stredoškolák technik zarobí viac ako mnoho vysokoškolákov

Výrazne vyššie mzdy ako rovesníci a nadpriemerná uplatniteľnosť na trhu práce. To čaká absolventov stredných škôl technických smerov. V porovnaní s mladými, ktorí skončia spoločensky alebo všeobecne zamerané odbory, sú na tom lepšie.

Podľa Ivana Lásku zo spoločnosti TREXIMA Bratislava dosahujú nižšiu mieru nezamestnanosti, vyššiu optimálnosť vykonávanej profesie a dopyt zamestnávateľov po týchto absolventoch zaznamenáva rastúce tendencie. Mzdy stredoškolákov, ktorí absolvovali technické odbory, v súčasnosti presahujú aj sumu 1000 eur mesačne v hrubom. Týka sa to napríklad odborov hutník operátor, strojárstvo, mechanik nastavovač, polytechnika, elektrotechnika, mechanik – mechatronik či elektromechanik.

Ich zárobky sú tak v mnohých prípadoch nielen nad priemernou mzdou na Slovensku, ale aj nad priemernou mzdou vysokoškolsky vzdelaných absolventov odborov, po ktorých je nižší dopyt na trhu práce. Napríklad vysokoškolskí absolventi dejín a teórie umenia, sociálnej práce, etnológie či muzeológie a ďalších majú výrazne nižšie mzdy.

Technické zameranie je na trhu práce v kurze. Rastúci dopyt po stredoškolských absolventoch technických smerov zo strany zamestnávateľov a dlhodobejší pokles záujmu študentov o tieto smery tlačí ich mzdy nahor. Je to len prirodzeným dôsledkom trhového mechanizmu, keď dopyt zamestnávateľov prevažuje nad ponukou pracovnej sily. Ďalším logickým dôsledkom je aj ich nízka miera nezamestnanosti a optimálnosť vykonávanej profesie vzhľadom na vyštudovaný odbor vzdelania. Týchto absolventov si totiž spoločnosti často vytypujú už počas ich štúdia.

Napriek preukázateľne nadštandardným zárobkom si viac ako tretina žiakov na štúdium vyberie gymnázium alebo obchodnú akadémiu. Dôvodom je vidina následného pokračovania na vysokej škole a lepšieho potenciálu na trhu práce do budúcnosti. Približne dve tretiny gymnazistov a polovica absolventov obchodných akadémií pokračuje na vysoké školy.

Štatistiky však ukazujú, že 7000 až 9000 takýchto absolventov smeruje po skončení strednej školy priamo na trh práce, a nie na vysokú školu. Až štvrtina absolventov gymnázií nepokračujúcich na vysokú školu ostáva v nezamestnanosti rok po ukončení štúdia. Ani po dvoch rokoch si nedokáže nájsť stabilnú prácu celkovo 13 %.

Údaje spoločnosti TREXIMA Bratislava ukazujú, že pri absolventoch obchodných akadémií je to ešte horšie. Tretina z nich si nenachádza prácu v priebehu jedného roka a 15 % nemá také šťastie ani počas 2 rokov od absolvovania školy. Títo mladí ľudia tak majú výrazný problém nájsť si uplatnenie na trhu práce.

"Napríklad pri elektromechanikoch sú čísla výrazne lepšie, 8 % z absolventov ostáva v nezamestnanosti jeden rok od ukončenia štúdia a menej ako 5 % dva roky," spresňuje Láska.

Napriek tomu, záujem o technické stredoškolské smery stále nezaznamenáva výraznejší rast. Podľa neho za to môže predovšetkým slabá informovanosť verejnosti o tom, čo sa reálne deje na trhu práce a aké sú trendy a perspektívy do budúcnosti. Predpoklad, že vysokoškolské vzdelanie znamená lepšie uplatnenie na trhu práce, považuje expert na štatistiku za chybný.

"V časoch, keď približne každý štvrtý zamestnaný absolvent vysokej školy pracuje na pozícii určenej pre stredoškolákov a viac ako polovica absolventov pracuje mimo vyštudovaného odboru vzdelania, je zrejmé, že vysoká škola nemusí automaticky znamenať lepšie uplatnenie," tvrdí Láska. Aj tu je ale potrebné rozlišovať. Trh práce je síce presýtený vysokoškolskými absolventmi niektorých spoločenských vied, ale chýbajú vysokokvalifikovaní technici.

Prognózy vývoja na trhu práce ukazujú, že aj v budúcnosti bude prichádzať na trh práce viac vysokoškolských absolventov, ako trh práce potrebuje. Na druhej strane, nedostatok kvalifikovaných stredoškolákov bude stále viac rezonovať.