Bývalý prezident SR Ivan Gašparovič jubiluje - bude mať 75 rokov
Ivan Gašparovič bol tretím prezidentom samostatnej Slovenskej republiky. Zvolený bol v priamych voľbách občanmi. Vo funkcii hlavy štátu pôsobil od roku 2004 do roku 2014.
Ivan Gašparovič sa stal tretím prezidentom samostatnej Slovenskej republiky. Zvolený bol v priamych voľbách občanmi a bol prvým opakovane zvoleným prezidentom SR. Vo funkcii hlavy štátu pôsobil od roku 2004 do roku 2014.
Rodák z Poltára, kde sa 27. marca 1941 narodil, absolvent práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave v roku 1968 získal vedeckú hodnosť kandidáta vied a docentúru. Od roku 1968 prednášal na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty UK. S prestávkami odovzdával teoretické vedomosti budúcim právnikom až do roku 2004. V rokoch 1990-1992 bol generálnym prokurátorom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) v Prahe. Podieľal sa na vzniku Ústavy SR.
V roku 1992 sa stal poslancom Slovenskej národnej rady (SNR - v septembri 1992 premenovaná na Národnú radu Slovenskej republiky - NR SR) za Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a v zákonodarnom zbore pôsobil desať rokov. V rokoch 1992-1998 bol jeho predsedom. Niektorými právomocami hlavy štátu ho poverili na obdobie od marca do októbra 1998.
Po odchode z HZDS v júli 2002 pôsobil v NR SR ako nezaradený poslanec. Založil politický subjekt Hnutie za demokraciu (HZD), stal sa jeho predsedom. V parlamentných voľbách v septembri 2002 sa HZD nedostalo do parlamentu. Ivan Gašparovič sa vrátil učiť na Právnickú fakultu UK v Bratislave.
Na politickú scénu sa vrátil v roku 2004, keď sa ako občiansky kandidát uchádzal o post prezidenta SR v prvých priamych prezidentských voľbách. V prvom kole 3. apríla 2004 nebol zvolený žiadny kandidát, pretože ani jeden z uchádzačov nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov zúčastnených voličov. V druhom kole volieb 17. apríla 2004, do ktorého nastupoval ako druhý v poradí za Vladimírom Mečiarom, získal Ivan Gašparovič 59,91 percenta odovzdaných platných hlasov a stal sa tak tretím prezidentom SR. Do úradu ho inaugurovali 15. júna 2004.
Na úrad prezidenta SR kandidoval ako občiansky kandidát a zároveň kandidát strany Smer-sociálna demokracia (Smer-SD) a Slovenskej národnej strany (SNS) aj v roku 2009. V prvom kole volieb 21. marca 2009 nebol za prezidenta zvolený žiadny kandidát, do druhého kola postúpili Ivan Gašparovič a Iveta Radičová. Staronovým prezidentom SR sa 4. apríla 2009 stal Ivan Gašparovič so ziskom 55,53 percenta hlasov voličov. Ako prvý prezident v histórii SR sa 15. júna 2009 ujal úradu druhýkrát po sebe.
Bývalý prezident SR je držiteľom najvyšších zahraničných štátnych vyznamenaní, ktoré dostal ešte počas pôsobenia v úrade. Významnou poctou je napríklad Veľký rytiersky kríž od britskej kráľovnej Alžbety II. Gašparovič je aj čestným členom mestskej rady mesta Cork v Írsku. Postoje Ivana Gašparoviča ocenila Zlatou medailou Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Múzeum židovskej kultúry za zásluhy o rozvoj múzea mu udelilo Medailu Chatama Sofera. Čestné občianstvo mu udelia Veľká Lomnica, Humenné a Myjava. Cenu obce Uhrovec dostal Ivan Gašparovič za osobný prínos v šírení dobrého mena a odkazu Alexandra Dubčeka, ocenili ho aj Zlatou medailou Spoločnosti Alexandra Dubčeka. Za zásluhy o vznik SR dostal Rad Andreja Hlinku I. triedy, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy a Pribinov kríž I. triedy.
Počas hokejového zápasu zomrel na zimnom štadióne v Senici fanúšik
Počas sobotného hokejového zápasu zomrel na zimnom štadióne v Senici 81-ročný muž.
SaS: Odchod Ľubomíra Soláka odhaľuje hlboký rozklad polície na Slovensku
Opozičná strana SaS považuje odchod policajného prezidenta Ľubomíra Soláka za potvrdenie rozkladu polície na Slovensku.
KDH: Nielen policajný prezident Solák, ale i minister Šutaj Eštok by mal skončiť
Koniec prezidenta Policajného zboru (PZ) Ľubomíra Soláka je na mieste, pretože nedokázal kompetentne a odborne viesť policajný zbor.
Mikulec vyzýva ministra Šutaja Eštoka na odstúpenie po tragédii v Spišskej Starej Vsi
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok by mal podľa bývalého ministra vnútra a poslanca Národnej rady SR Romana Mikulca prijať politickú zodpovednosť a okamžite odstúpiť z funkcie.
Remišová kritizuje Ministerstvo kultúry SR za predraženú strážnu službu
Ministerstvo kultúry SR malo ukončiť platnú zmluvu na strážnu službu a nahradiť ju novou, s horšími podmienkami.