Veľkonočný hubár nazbieral plný košík chutných smrčkovcov

Nedočkaví hubári na hornej Nitre sa aj počas veľkonočných sviatkov vybrali na huby a niektorí boli úspešní. Bol to aj skúsený hubár Jozef Vaš z podhorskej dediny Malinová v okrese Prievidza. Dnes, na Veľkonočnú nedeľu, sa mohol pochváliť pekným úlovkom, takmer plným košíkom prvých jarných húb, smrčkovcov českých.

Na smrčkovce chodí každý rok, vždy koncom marca alebo začiatkom apríla. Rastú vždy prakticky na tých istých miestach, pri miestnom potoku, pod jelšami, vŕbami, osikami a trnkovými kríkmi. Pomerne ťažko sa hľadajú, pretože sa v napadanom starom lístí strácajú, niekedy musí lístie rozhrabať, aby ich objavil. „V tomto roku som prvé smrčkovce našiel už v polovici marca. Klobúčiky však boli ešte pomerne malé, sotva dva-tri centimetre. Nezobral som ich, ale radšej nechal trochu podrásť. Vyplatilo sa. Teraz už mali niektoré plodnice aj desať centimetrov,“ pochválil sa. „Ak vydrží takéto vlhké a pomerne teplé počasie, ešte sa na smrčkovce vyberiem,“ dodal.

Smrčkovce české patria medzi najlahodnejšie jarné huby. Svojím rebrovitým klobúkom sa podobajú o niečo väčším a statnejším, ale rovnako chutným smrčkom jedlým, vysokým, hrubohlúbikovým, pražským, či sivohnedým, ktoré však zvyčajne rastú o niečo neskoršie. Vyskytujú sa tiež pozdĺž potokov, ale aj vo svetlých listnatých hájoch. Podľa odbornej literatúry sa smrčkovce od nich odlišujú iba spôsobom prirastenia belavého hlúbika až úplne pri vrchole klobúka, zatiaľ čo smrčky sú väčšinou duté a klobúk je akoby pokračovaním hlúbika. Jednotlivé druhy sa dajú určiť často iba pod mikroskopom. Avšak smrčky aj smrčkovce sú vhodné na akúkoľvek kuchynskú úpravu a výborne sa dajú aj sušiť.