Envirorezort chce efektívnejšie riešiť problém s odpadmi

Ako ďalej agentúru SITA informoval hovorca ministerstva životného prostredia Maroš Stano, nestačí, aby čierne skládky riešila polícia, treba prijať viaceré opatrenia, ktorými sa problém skládok eliminuje na čo najnižšiu možnú mieru.

„Samozrejme, je potrebné si uvedomiť, že čierne skládky produkujú ľudia a asi nikdy nedosiahneme ideálny stav, keď skládky na Slovensku vôbec nebudú,“ doplnil.

Pôvodcov čiernych skládok sa nepodarí vždy identifikovať. Vtedy zneškodnenie skládky zostane na pleciach obce alebo obvodného úradu životného prostredia. Naďalej je v tejto oblasti nevyhnutná osveta. „Budeme musieť vysvetľovať aj to, že aj tvorba a následne zneškodňovanie skládok sa v konečnom dôsledku môže premietnuť do výšky miestneho poplatku, a teda na ťarchu aj tých, ktorí ju nevytvorili,“ vysvetlil hovorca.

Aj preto je potrebné sa k svojmu okoliu správať a stavať zodpovedne. „Obávame sa však, že bez aktívnej pomoci obcí to nepôjde,“ doplnil. Ministerstvo verí, že zapojiť políciu, ktorá by udeľovala blokové pokuty, by mohlo byť jedným z krokov smerujúcich k znižovaniu počtu čiernych skládok.
Miestny poplatok podľa odpadu

V súvislosti s motiváciou Slovákov k separovaniu odpadov je úlohou štátu v prvom rade nastaviť vhodný právny rámec v odpadovom hospodárstve a stanoviť model miestneho poplatku tak, aby z neho vyplývala podpora triedeného zberu komunálnych odpadov.

Za vytriedené zložky komunálneho odpadu by mohol po novom prevziať zodpovednosť priemysel. Úlohou obcí bude podľa Maroša Stana riešiť zmesový komunálny odpad, keďže obec bude aj naďalej znášať náklady za tento druh odpadu.

Znižovanie množstva zmesového komunálneho odpadu v spojení s jeho dôslednejším triedením sa odrazí vo výške a znížení miestneho poplatku za komunálny odpad pre občana. „To znamená, že výška miestneho poplatku bude priamo závislá od množstva zmesového komunálneho odpadu, ktorým je nevytriedený odpad, a teda čím viac budú občania triediť odpad, tým menej budú platiť za zmesový odpad,“ priblížil Stano.
Rozšírená povinnosť výrobcov

Nový zákon o odpadoch

Ministerstvo životného prostredia zverejnilo 10. mája legislatívny zámer nového zákona o odpadoch.

Ide o materiál slúžiaci ako predloha, podľa ktorej bude rezort pripravovať paragrafové znenie nového zákona o odpadoch.

Hlavným cieľom je zaviesť opatrenia na výrazné zníženie ukladania odpadu na skládky, ako aj podpora separovania.

Zámer hovorí napríklad o zákaze skládkovania vyseparovaných zložiek komunálneho odpadu ako je plast, sklo, kov alebo papier, ale aj o vyšších pokutách a právomoci polície v boji proti nelegálnym skládkam.

Envirorezort takisto navrhuje úplný zákaz výkupu kovov od fyzických osôb v zberniach druhotných surovín a zaniknúť má aj Recyklačný fond. Ten už naplnil svoju úlohu, ako bolo napríklad vybudovanie kapacít recyklačného priemyslu.

Efektívna kontrola využitia jeho prostriedkov zo strany ministerstva životného prostredia nie je možná, celkové príjmy Recyklačného fondu poklesli, pretože európska legislatíva sa vybrala iným smerom.

Návrh zákona by sa mal pravdepodobne dostať na rokovanie vlády po skončení pripomienkového konania v júli. Ak s ním bude kabinet súhlasiť, ministerstvo začne pripravovať jeho paragrafové znenie.Podľa legislatívneho zámeru nového zákona o odpadoch majú mať výrobcovia a dovozcovia rozšírenú zodpovednosť, čo vychádza z článku osem Rámcovej smernice o odpade. Tá hovorí o tom, že s cieľom posilniť opätovné využívanie odpadu a predchádzanie jeho vzniku, jeho recykláciu a iné zhodnocovanie môžu členské štáty prijať legislatívne alebo nelegislatívne opatrenia.

Tie majú zabezpečiť, aby každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojej profesionálnej činnosti vyvíja, vyrába, spracúva, upravuje alebo dováža výrobky, má rozšírenú zodpovednosť výrobcu. „Takéto opatrenia môžu zahŕňať prijatie vrátených výrobkov a odpadu, ktorý zostane po použití týchto výrobkov, ako aj nasledujúce nakladanie s odpadom a finančnú zodpovednosť za takéto činnosti,“ vysvetlil Stano.

Ďalej môžu podľa jeho slov zahŕňať zavedenie povinnosti uverejňovať informácie týkajúce sa rozsahu, v akom je daný výrobok možné opätovne použiť alebo recyklovať. Podľa jeho slov to znamená, že v rámci nového zákona o odpadoch bude na Slovensku odpadové hospodárstvo fungovať v prvom rade na princípe rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

Tí budú plne zodpovední za nakladanie s odpadmi z výrobkov, za ktoré majú zodpovednosť – elektro, batérie, akumulátory a obaly. Pri týchto štyroch komoditách si výrobcovia a dovozcovia svoje povinnosti budú plniť prostredníctvom kolektívnych organizácií, ktoré na rozdiel od súčasného stavu budú musieť získať pre svoju činnosť autorizáciu od rezortu životného prostredia.

Pre tieto komodity budú výrobcovia zabezpečovať triedený zber v obciach a budú ho aj plne financovať. Znamená to, že obce nebudú mať žiadne finančné výdavky z triedeným zberom týchto komunálnych odpadov. „Obce budú z miestneho poplatku za komunálne odpady platiť iba nakladanie za zmesový komunálny odpad po vytriedení zložiek, ktoré sú občania zo zákona povinní triediť,“ informoval agentúru SITA.
Zákaz výkupu kovov

Legislatívny zámer chce takisto zakázať výkup kovov od fyzických osôb. Nezakazuje sa tým všeobecne výkup kovového odpadu, ale len od občana – fyzickej osoby nepodnikateľa. Má sa tak eliminovať páchanie trestnej činnosti pre zisk. Návrh podľa hovorcu envirorezortu nezakazuje, aby bol kovový odpad, vyzbieraný napríklad zamestnancami obce pri čistení jej intravilánu alebo extravilánu, následne odovzdaný do zberných surovín. „Občania by po novom mali mať možnosť kovový odpad odovzdať na zberné dvory obcí, pričom však nie každá obec bude musieť budovať nové zberné dvory,“ poznamenal.

Rezort bude podporovať vznik zberných dvorov pre združenia obcí a obce môžu zvážiť spôsob motivácie občanov, ktorí kovový odpad prinesú. Môže ísť napríklad o zníženie poplatku za odvoz odpadu. „Zozbieraním kovového odpadu sa môže totiž zlepšiť obecný rozpočet,“ uzavrel pre agentúru SITA hovorca ministerstva životného prostredia Maroš Stano.