Vodný mlyn na rieke Rimava je najstarším v regióne

Vodný mlyn v obci Veľké Teriakovce v Rimavskosobotskom okrese bol v minuloročnom internetovom hlasovaní 12 Naj zvolený za tretiu najzaujímavejšiu pozoruhodnosť regiónu Malohont. Podľa slov Henriety Struhárovej zo združenia Mikroregión Rimava a Rimavica, ktoré hlasovanie organizovalo, ide o najstarší dodnes zachovaný mlyn v Malohonte a jediný v celom regióne Gemer-Malohont, ktorý je zapísaný v Ústrednom zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok SR. Stojí už viac ako 215 rokov a z toho na účel, pre ktorý bol postavený, slúžil viac než 160 rokov.

V súčasnosti je vodný mlyn využívaný ako regionálne múzeum tradičných spôsobov obživy našich predkov s dôrazom na roľníctvo, mlynárstvo a tradičné remeslá. „Jeho neprehliadnuteľnou dominantou je zachovaná časť technológie na mletie múky, ktorá je doplnená o zbierku starých predmetov a náradia, ktorými prispeli desiatky ľudí z Veľkých Teriakoviec a okolitých obcí i miest. Okrem toho sa v mlyne nachádza aj stála výstava remesiel ako hrnčiarstvo, tkanie, výroba košíkov, rezbárstvo a výroba kyjatických hračiek,“ priblížila Struhárová.

Mlyn ožíva najmä počas letnej sezóny rôznymi podujatiami. „Sú to napríklad večerné prehliadky s divadelným predstavením, tvorivé dielne, Slivkové hody, výstavy či Medové Vianoce,“ konkretizovala Struhárová s tým, že pravidelnosťou sa stali prehliadky mlyna so sprievodom pre materské, základné a stredné školy, ale aj organizované skupiny návštevníkov.

Ako ďalej spomenula, mlyn je verejnosti prístupný len počas letnej sezóny máj - október, a to počas podujatí alebo prehliadok, na ktoré je potrebné vopred sa objednať. „Prehliadky zabezpečujú dobrovoľníci občianskeho združenia (OZ) Ozveny v pracovných dňoch v čase od 09.00 h do 16.00 h. V prípade záujmu zabezpečia prehliadku mlyna aj mimo pracovných dní, respektíve mimo uvedeného času, a to pre minimálne 10 osôb,“ dodala.

Vodný mlyn vo Veľkých Teriakovciach bol postavený okolo roku 1800 na pravom brehu rieky Rimavy. Pôvodne ho poháňalo mlynské koleso, ktoré v roku 1917 v rámci rozsiahlej modernizácie nahradila vodná turbína. Posledný zachovaný záznam o fungujúcom mlyne je z roku 1959. „Podľa slov Júliusa Bubelínyho, posledného mlynára, sa tu mlelo až do roku 1961 a ďalších päť rokov využívalo priestory mlyna miestne roľnícke družstvo na šrotovanie. Potom viac ako 40 rokov chátral,“ povedala Struhárová.

V rokoch 2008-2010 prešiel mlyn najrozsiahlejšou rekonštrukciou od čias, keď bol naposledy prestavaný a zmodernizovaný. „O začiatok jeho novej histórie sa postarali dobrovoľníci a pracovníci OZ Ozveny so sídlom v Hrachove, a to vďaka finančnej podpore z EHP a Nórskeho finančného mechanizmu,“ zakončila.