V centre rokovaní veriteľov Grécka sú reformy a zvyšovanie daní

Experti veriteľov Grécka dnes pokračujú v Aténach v rozhovoroch o riešení finančnej krízy. V centre pozornosti sú požadované ďalšie úsporné opatrenia vo výške 5,4 miliardy eur. S odvolaním sa grécke ekonomické médiá o tom informovala agentúra DPA.

K témam patrí reforma dôchodkového zabezpečenia, pravidlá pre nedobytné úvery a zvyšovanie daní. Reforma dôchodkov by mala priniesť úspory 1,8 miliardy eur a ďalších 1,8 miliardy balík nepriamych daní, napríklad, za tabakové výrobky a palivá. Atény navrhli aj mimoriadnu daň 0,15 % za transakcie, ktoré sa spájajú s inými menami. Platiť by po novom mali aj majitelia mobilných telefónov a používatelia platených televíznych staníc.

Grécko môže s novým záchranných balíkom počítať až po tom, keď sa obidve strany dohodnú na nevyhnutných opatreniach. Pri súčasných rokovaniach ide o balík v hodnote do 86 miliárd eur.

CH. LAGARDOVÁ: Grécko musí uskutočniť dôležité reformy

Grécko musí uskutočniť dôležité reformy, aby si zabezpečilo pomoc od Medzinárodného menového fondu (MMF). Vyhlásila to v utorok (5.4.) večer generálna riaditeľka fondu Christine Lagardová po skončení rokovania s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Informovala o tom agentúra DPA.

Merkelová totiž vyzvala MMF, aby sa zapojil do tretieho záchranného programu pre Grécko.

Podľa DPA rokovania podčiarkli rozdiely v prístupe kancelárky a šéfky MMF k riešeniu gréckej krízy. Merkelová na tlačovej konferencii po skončení stretnutia opäť vylúčila zníženie hodnoty gréckeho dlhu, tzv. haircut. Zdôraznila pritom, že v eurozóne to nie je právne možné.

Ale Lagardová novinárom povedala, že pre MMF je "udržateľnosť gréckeho dlhu" rozhodujúcou podmienku pre jeho účasť na treťom záchrannom programe. Fond už v minulosti upozornil, že bez odpustenia časti z gréckeho dlhu sa ho nepodarí stlačiť na udržateľnú úroveň.

Šéfka fondu však zároveň vyhlásila, že vláda v Aténach musí zaviesť kľúčové, aj keď veľmi nepopulárne reformy.

Merkelová sa v utorok stretla v Berlíne s predstaviteľmi viacerých významných svetových inštitúcií. Okrem Lagardovej rokovala napríklad s prezidentom Svetovej babky Jimom Yong Kimom, generálnym tajomníkom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Ángelom Gurríom, šéfom Svetovej obchodnej organizácie (WTO) Robertom Azevedom a tiež so šéfom Medzinárodnej organizácie práce (ILO) Guyom Ryderom.

Témou stretnutí boli okrem iného neisté vyhliadky globálnej ekonomiky v dôsledku spomaľovania rozvíjajúcich sa ekonomík a slabého hospodárskeho rastu Európy. Lagardová v tejto súvislosti skonštatovala, že svet čelí "krehkému a slabému hospodárskemu rastu". A dodala, že globálnu ekonomiku ohrozujú viaceré riziká, vrátane spomaľovania Číny a ďalších veľkých transformujúcich sa ekonomík aj júnové referendum o odchode alebo zotrvaní Británie v Európskej únii.

V spoločnom komuniké potom Merkelová a šéfovia svetových organizácií vyzvali na zavedenie "rozumných opatrení a na nový prístup" ku globálnym hrozbám, ako sú rastúca nezamestnanosť a slabší hospodársky rast. Vlády na celom svete by mali podľa nich zaviesť hospodárske reformy.