Poľsko prišlo svojho času o územie, chce ho od Českej republiky naspäť

S požiadavkou Poľska na vrátenie územia s rozlohou 368 hektárov, o ktoré si niekdajšie Československo "prilepšilo" v roku 1958 pri narovnaní vzájomnej štátnej hranice, by sa mohli dnes zrejme zaoberať aj účastníci bilaterálnych medzivládnych konzultácií vo Varšave.

Naznačil to pre denník Právo hovorca vlády ČR Martin Ayrer, ktorý dodal, že táto agenda nepatrí medzi hlavné témy, ale jej otvorenie sa vylúčiť nedá.

Ministerstvo vnútra ČR už opakovane vytypovalo pozemky, ktoré by bolo možné postúpiť poľskej strane, návrhy sa však stretli s odporom väčšiny obcí, ale aj krajov, ktorých sa to týka. Ukázalo sa totiž, že pod niektorými z pozemkov je napríklad čierne uhlie, inde zasa zdroje pitnej a minerálnej vody pre zásobovanie obyvateľstva. V iných prípadoch prevodu bránia komunikácie alebo stavby, uviedol internetový server Novinky.cz.

Aj keď Poľsko trvá na vyrovnaní územného dlhu, ako to pripustil vo vysielaní verejnoprávnej Českej televízie minister vnútra ČR Milan Chovanec, podľa Jana Bártu z Ústavu štátu a práva Akadémie vied ČR žiadny územný dlh ČR voči Poľsku nejestvuje.

V roku 1958 sa obe krajiny zhodli na hranici. Výsledkom tejto dohody bolo, že štátne územie Poľska sa zmenšilo a územie niekdajšieho Československa zväčšilo o asi 368 hektárov, a to zo zhodnej vôle oboch strán.

Prof. Aleš Gerloch z Právnickej fakulty Univerity Karlovej navyše pripomenul, že štátne hranice sa môžu meniť iba prostredníctvom ústavného zákona, ktorý by bolo potrebné schváliť.

Niekdajší šéf československej diplomacie Jiří Dienstbier v roku 2008 pre týždenník Reflex na margo problematiky povedal, že podpisom Zmluvy o dobrom susedstve, solidarite a priateľskej spolupráci obe strany potvrdili, že o otázke budú ďalej rokovať experti. Súčasne hovoril o predpoklade, že poľské územné nároky by mohli uspokojiť zmeny v prihraničných vodných tokoch, aj keď pripustil, že výsledok nebolo možné predvídať.