Geneticky modifikované lososy sa dokážu krížiť so pstruhmi

Tieto krížence následne zdedia po lososoch gény, vďaka ktorým dokážu rýchlejšie rásť a v prípade úniku do voľnej prírody by mohli predstavovať hrozbu pre divé populácie.

Predstavitelia spoločnosti AquaBounty Technologies, ktorá tieto geneticky modifikované lososy vytvorila, však tvrdia, že toto riziko je zanedbateľné, nakoľko nimi produkované ryby sú všetko sterilné samice.

Vo voľnej prírode sa lososy atlantické krížia so pstruhmi obyčajnými iba veľmi zriedkavo. Najnovší výskum kanadských odborníkov odhalil, že geneticky modifikované lososy to dokážu tiež, pričom približne 40 percent krížencov z celkového počtu 363 malo modifikované gény.

Vedci však okrem toho tiež zistili, že tieto krížence rastú extrémne rýchlo. "V laboratórnych podmienkach rástli transgenické krížence rýchlejšie než divé lososy, divé pstruhy, krížence z prírody a tiež rýchlejšie než geneticky modifikované lososy. V našej štúdii sme sa snažili upozorniť na ekologické dôsledky toho, čo by sa mohlo stať, ak by sa geneticky modifikované ryby dostali do voľnej prírody," uviedol Darek Moreau z Memorial University of Newfoundland, ktorý spolu s kolegami zverejnil výsledky svojho výskumu v časopise Proceedings of the Royal Society B.

So závermi tejto štúdie však nesúhlasí prezident spomínanej spoločnosti AquaBounty Technologies Ron Stotish. "Je treba podotknúť, že v roku 1995 publikovali Peter Galbreath a Gary Thorgaard z Washington State University štúdiu o tom, že krížence lososa atlantického a pstruha obyčajného sú neplodné. Ak to je naozaj pravda, tak tieto krížence by predstavovali iba minimálnu hrozbu, keďže by sa nemohli ďalej množiť," vyhlásil. O tom, či sa takéto lososy dostanú na trh, momentálne rozhoduje americká Správa potravín a liečiv (FDA). Ak sa tak stane, pôjde o vôbec prvé geneticky modifikované živočíchy schválené na konzumáciu pre ľudí.

Informácie pochádzajú z webstránky www.bbc.co.uk a archívu agentúry SITA.