Geneticky modifikované lososy sa dokážu krížiť so pstruhmi
Kanadskí vedci zistili, že geneticky modifikované lososy atlantické (Salmo salar) sa dokážu krížiť so pstruhmi obyčajnými (Salmo trutta).
Tieto krížence následne zdedia po lososoch gény, vďaka ktorým dokážu rýchlejšie rásť a v prípade úniku do voľnej prírody by mohli predstavovať hrozbu pre divé populácie.
Predstavitelia spoločnosti AquaBounty Technologies, ktorá tieto geneticky modifikované lososy vytvorila, však tvrdia, že toto riziko je zanedbateľné, nakoľko nimi produkované ryby sú všetko sterilné samice.
Vo voľnej prírode sa lososy atlantické krížia so pstruhmi obyčajnými iba veľmi zriedkavo. Najnovší výskum kanadských odborníkov odhalil, že geneticky modifikované lososy to dokážu tiež, pričom približne 40 percent krížencov z celkového počtu 363 malo modifikované gény.
Vedci však okrem toho tiež zistili, že tieto krížence rastú extrémne rýchlo. "V laboratórnych podmienkach rástli transgenické krížence rýchlejšie než divé lososy, divé pstruhy, krížence z prírody a tiež rýchlejšie než geneticky modifikované lososy. V našej štúdii sme sa snažili upozorniť na ekologické dôsledky toho, čo by sa mohlo stať, ak by sa geneticky modifikované ryby dostali do voľnej prírody," uviedol Darek Moreau z Memorial University of Newfoundland, ktorý spolu s kolegami zverejnil výsledky svojho výskumu v časopise Proceedings of the Royal Society B.
So závermi tejto štúdie však nesúhlasí prezident spomínanej spoločnosti AquaBounty Technologies Ron Stotish. "Je treba podotknúť, že v roku 1995 publikovali Peter Galbreath a Gary Thorgaard z Washington State University štúdiu o tom, že krížence lososa atlantického a pstruha obyčajného sú neplodné. Ak to je naozaj pravda, tak tieto krížence by predstavovali iba minimálnu hrozbu, keďže by sa nemohli ďalej množiť," vyhlásil. O tom, či sa takéto lososy dostanú na trh, momentálne rozhoduje americká Správa potravín a liečiv (FDA). Ak sa tak stane, pôjde o vôbec prvé geneticky modifikované živočíchy schválené na konzumáciu pre ľudí.
Informácie pochádzajú z webstránky www.bbc.co.uk a archívu agentúry SITA.
Predstavitelia spoločnosti AquaBounty Technologies, ktorá tieto geneticky modifikované lososy vytvorila, však tvrdia, že toto riziko je zanedbateľné, nakoľko nimi produkované ryby sú všetko sterilné samice.
Vo voľnej prírode sa lososy atlantické krížia so pstruhmi obyčajnými iba veľmi zriedkavo. Najnovší výskum kanadských odborníkov odhalil, že geneticky modifikované lososy to dokážu tiež, pričom približne 40 percent krížencov z celkového počtu 363 malo modifikované gény.
Vedci však okrem toho tiež zistili, že tieto krížence rastú extrémne rýchlo. "V laboratórnych podmienkach rástli transgenické krížence rýchlejšie než divé lososy, divé pstruhy, krížence z prírody a tiež rýchlejšie než geneticky modifikované lososy. V našej štúdii sme sa snažili upozorniť na ekologické dôsledky toho, čo by sa mohlo stať, ak by sa geneticky modifikované ryby dostali do voľnej prírody," uviedol Darek Moreau z Memorial University of Newfoundland, ktorý spolu s kolegami zverejnil výsledky svojho výskumu v časopise Proceedings of the Royal Society B.
So závermi tejto štúdie však nesúhlasí prezident spomínanej spoločnosti AquaBounty Technologies Ron Stotish. "Je treba podotknúť, že v roku 1995 publikovali Peter Galbreath a Gary Thorgaard z Washington State University štúdiu o tom, že krížence lososa atlantického a pstruha obyčajného sú neplodné. Ak to je naozaj pravda, tak tieto krížence by predstavovali iba minimálnu hrozbu, keďže by sa nemohli ďalej množiť," vyhlásil. O tom, či sa takéto lososy dostanú na trh, momentálne rozhoduje americká Správa potravín a liečiv (FDA). Ak sa tak stane, pôjde o vôbec prvé geneticky modifikované živočíchy schválené na konzumáciu pre ľudí.
Informácie pochádzajú z webstránky www.bbc.co.uk a archívu agentúry SITA.
Zdroj: WEBNOVINY
Najnovšie v kategóriiViac článkov
Zdravotníci varujú: 24 vírusov, ktoré môžu spustiť ďalšiu pandémiu
6:35 28.03.2025Veda
Britskí zdravotníci zverejnili zoznam potenciálnych patogénov, ktoré môžu viesť k vzniku ďalšej pandémie. Viaceré z nich sú už v obehu.
Poľskí vedci vyvíjajú robota, ktorý mapuje lesy a zbiera aj kliešte
12:03 27.03.2025Veda
Medzinárodný vedecký tím, ktorého súčasťou sú odborníci z poľských univerzít, pracuje na vývoji robota určeného na mapovanie lesov.
Tieto bylinky v sebe skrývajú liek na Alzheimerovu chorobu
6:25 24.03.2025Veda
Dve bylinky môžu skrývať kľúč k liečbe demencie.
Takto sa dá zarobiť 5000 eur za ležanie v posteli
20:24 16.03.2025Veda
Dobrovoľníci dostanú tisíce eur za 10 dní ležania v špeciálnej posteli.
ISS zaznamenala míľnik, Zem obehla už 150.000 krát
10:05 12.03.2025Veda
Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) dosiahla v utorok významný míľnik, keď dokončila svoj 150-tisíci obeh okolo Zeme.
Vosveteit.sk
