Protesty proti reforme sa z Paríža šíria do ďalších miest

Francúzska polícia obnovila dnes poriadok na parížskom Námestí Republiky, kde sa v noci nadnes konala už v poradí 11. protestná akcia nazvaná Noc na nohách (Nuit debout), ktorej cieľom je protestovať proti vládou navrhovaným zmenám v politike zamestnanosti. Informovala o tom dnes televízia France3, podľa ktorej sa hnutie Nuit debout počas víkendu z Paríža rozšírilo aj do viacerých ďalších francúzskych miest.

Dnešná evakuácia demonštrantov z Námestia Republiky v Paríži mala pokojný priebeh. Policajné zásahové jednotky zlikvidovali aj zátarasy k provizórnemu táboru, ktorý si demonštranti vybudovali v strede námestia, pod Pomníkom Republiky.

Organizátori protestu avizovali, že dnes večer sa ich akcia obnoví. O povolenie na zhromaždenie na Námestí Republiky už požiadali príslušné úrady.

Viacerí poslanci parížskeho zastupiteľstva, vrátane socialistov, však túto akciu kritizujú - okrem iného aj pre to, že organizátori situáciu nezvládajú. Ukázalo sa to v noci na nedeľu, keď sa skupina aktivistov vydala na nepovolený protestný pochod k bydlisku premiéra Manuela Vallsa v neďalekej štvrti na východe Paríža. Proti aktivistom zasiahla polícia, ktorá ôsmich z nich predvolala na výsluch.

Odporcovia protestných zhromaždení tiež namietajú, že Námestie Republiky je dôležitým dopravným uzlom a kvôli súčasným demonštráciám tam musí byť obmedzený pohyb áut.

Pravicový poslanec francúzskeho parlamentu Francois Fillon dnes vo vysielaní televízneho kanála i-Télé uviedol, že chápe hnev ľavicových voličov voči politike, ktorú vedie vláda prezidenta Francoisa Hollanda, vyhlásil však, že je "hlboko šokovaný", že vo Francúzsku je vyhlásený výnimočný stav a "toleruje sa tento druh zhromaždení".

Protestné akcie v sede v centre Paríža sa začali 31. marca po masových demonštráciách, na ktorých sa v celom Francúzsku zúčastnili tisíce ľudí: podľa odborového zväzu CGT sa do štrajku zapojilo 1,2 milióna ľudí v 250 mestách, ministerstvo vnútra informovalo o 390.000 štrajkujúcich.

Štrajkom alebo pochodom ulicami miest zamestnanci i študenti protestovali proti vládnej reforme v zákonníku práce a ďalších zákonoch. Na ich základe by sa malo totiž zjednodušiť prepúšťanie zamestnancov z trvalého pracovného pomeru a malo by dôjsť aj k zmenám v 35-hodinovom pracovnom týždni.

Vláda si od týchto zmien sľubuje zníženie chronicky vysokej miery nezamestnanosti v krajine, čo si ako cieľ vo svojej predvolebnej kampani vytýčil aj francúzsky prezident Francois Hollande. Navrhované zmeny však veľká časť Francúzov označuje za zradu tradičných hodnôt socialistov.