Na Slovensku sa prvých narodenín nedožije šesť z tisíc detí

Aj samotné deti dostali priestor na to, aby vyjadrili svoje pocity a názory na kvalitu ich života. Približne 83 percent slovenských detí je so svojim životom spokojných. Umiestňujeme sa tak na 25. mieste z vyspelých krajín.

Zaujímavosťou je, že v spodnej tretine rebríčka sa na základe subjektívneho vnímania detí nachádzajú krajiny s vysokou mierou HDP ako Kanada, Nemecko či USA.

Spokojnosť ovplyvňujú vo vysokej miere vzťahy. Bezproblémový vzťah s matkami uvádza 79 percent detí. V prípade vzťahu s otcom je však toto číslo oveľa nižšie. Napríklad skoro 39 percent detí považuje za komplikované hovoriť so svojím otcom. Miera detskej úmrtnosti na Slovensku patrí k najvyšším spomedzi vyspelých krajín. Vyplýva to z medzinárodnej štúdie UNICEF "Blahobyt detí v bohatých krajinách".

Výsledky štúdie vo štvrtok prezentovali zástupcovia UNICEF na Slovensku. Podľa ich tvrdení poskytuje tento materiál najaktuálnejšie dostupné porovnanie kvality života detí v 29 najvyspelejších krajinách sveta. Medzinárodná organizácia skúmala okrem zdravia aj oblasť vzdelania, správania sa, materiálny blahobyt.

Úmrtnosť slovenských detí je dvojnásobne vyššia ako v Českej republike. Väčšia mieru dosahuje iba Litva a Rumunsko.

Na druhej strane, deti na Slovensku patria k najviac chráneným pred závažnými ochoreniami, akými sú osýpky, detská obrna a tetanus. V imunizácii detí od 12 do 23 mesiacov patrí Slovensku v celkovom meraní tretia priečka. K preventívnemu očkovaniu má prístup až 98 percent detí u nás.

Slovensko sa zaraďuje ku krajinám s najnižšou mierou predškolskej dochádzky vo vyspelých krajinách.

Až 23 percent detí vo veku od štyroch do šiestich rokov nechodí do predškolského zariadenia. Nižšiu dochádzku vykazujú Poľsko, Grécko a USA. "Predškolská výchova znamená pre dieťa možnosť socializácie. Dieťa sa pekne konfrontuje s rovesníkmi, naučí sa rešpektovať iné deti, ale tak isto aj autoritu učiteľky," hovorí psychologička Katarína Trlicová.

Materská škola vnáša do života detí režim, ktorý nemusia zákonite poznať z rodinného prostredia. Čo sa týka vyššieho vzdelania, slovenskí tínedžeri sa podľa zistení porovnávacej štúdie vzdelávajú a nechcú ostať neaktívni. Viac ako 95 percent mladých vo veku od 15 do 19 rokov pokračuje po skončení základnej školskej dochádzky v ďalšom štúdiu alebo hneď nastupuje do práce.