Vlády sa čoraz viac spoliehajú na peniaze od ľudí žijúcich v cudzine

Čoraz viac krajín sa obracia na svojich obyvateľov, ktorí žijú a pracujú v zahraničí, aby získali peniaze. Ide o predaj tzv. vysťahovaleckých dlhopisov, stratégiu, ktorú ako prví začali úspešne používať India a Izrael. Informovala o tom agentúra Reuters.

Podľa štúdie Svetovej banky z roku 2013 približne 250 miliónov ľudí, čiže asi 3 % svetovej populácie, žilo mimo domovských krajín. Stali sa dôležitým zdrojom financií pre svoje krajiny, kam vlani poslali celkovo 440 miliárd USD (389,93 miliardy eur). Predstavuje to trojnásobok hodnoty globálnej rozvojovej pomoci.

Peniaze, ktoré priamo získajú vlády predajom cenných papierov svojim občanom v zahraničí, zatiaľ predstavujú len zlomok repatriovanej sumy. Podľa odborníkov však rastie počet vlád, ktoré podobné stratégie plánujú použiť.

Egypt oznámil, že začne vydávať dolárové a eurové dlhopisy, aby doplnil štátnu pokladnicu. Kosovo odhaduje, že až tretina obyvateľov žije v zahraničí. Tamojšia vláda v marci oznámila, že chce pre svojich vysťahovalcov vydávať dlhopisy. Srí Lanka a Nigéria oživili plány na vydávanie vysťahovaleckých dlhopisov a za poradcov vymenovali investičné banky Goldman Sachs a Stanbic.

Nie všetky krajiny s podobnými plánmi uspeli, keďže precenili veľkorysosť svojich občanov. Azda najvýznamnejším príkladom je Grécko, ktoré v roku 2011 počas dlhovej krízy nebolo schopné získať od gréckej komunity v USA očakávané tri miliardy dolárov. Emisia týchto dlhopisov v roku 2009 v Etiópii na financovanie stavby hydroelektrárne neuspela jednoducho pre nedôveru investorov k schopnosti krajiny splatiť dlh.

Nepál zas v rokoch 2009 a 2010 získal len zlomok cieľovej sumy, keďže ponúkal päťročné dlhopisy s výnosom pod 10 %, čo bolo výrazne pod lokálnymi sadzbami v tom čase. Moldavsko sa rozhodlo nevydať vysťahovalecké dlhopisy, keďže podľa vlády väčšina ľudí ochotných pomôcť domovskej krajine radšej uloží peniaze v tamojších bankách, ktoré ponúkali až 25-% úroky.

Podľa odborníkov vlády by si mali uvedomiť historické vzťahy so svojimi občanmi v zahraničí a zahrnúť to do kalkulácií. Príťažlivosť vysťahovaleckých dlhopisov je pritom jasná. V prvom rade preto, že investori, ktorí nepretrhali vzťahy s domovskou krajinou, sú ochotnejší riskovať a prijať aj nižšie výnosy. V časoch krízy sú nezriedka trpezlivejší než veľké fondy. "Ak máte stovky inštitucionálnych investorov, s veľkou pravdepodobnosťou zažijete stádovú mentalitu: stačia mierne obavy a všetci sa nahrnú do dverí," upozorňuje predstaviteľ Svetovej banky Dilip Ratha.

Vlády, ktoré v ťažkých časoch snívajú o lacných peniazoch od lojálnych občanov, si môžu vziať príklad z Indie. Vysťahovalecké dlhopisy ju v roku 1991 vytiahli z platobnej krízy. V roku 1998 získala 4,2 miliardy USD, vďaka čomu vykompenzovala dôsledky medzinárodných sankcií po jadrových testoch. Táto suma dvojnásobne prekonala pôvodné kalkulácie.

O peniaze vysťahovalcov majú záujem nielen vlády, ale aj veľké investičné spoločnosti, ktoré zvažujú vytvorenie špecializovaných fondov. Okrem toho vznikajú nové platformy pre ľudí, ktorí chcú investovať do menších projektov v domovských krajinách. Preto podľa odborníkov bude tento spôsob získavania peňazí stále rásť.