Prečo sme štekliví?

Šteklenie patrí k javom, ktoré vedcov fascinujú už dlhé roky. Prečítajte si, k akým zisteniam sa doteraz výskum prepracoval.

Čo je šteklenie

Existujú dva rôzne druhy šteklenia. Ten prvý sa volá knismesis a pociťujeme ho pri veľmi jemnom dotyku alebo pohybe po našej pokožke. Nevyvoláva smiech a spôsobuje na dotknutej pokožke pocit šteklenia až svrbenia. Cítime ho vtedy, keď nám po pokožke prebehne hmyz, napríklad pavúk alebo mravec.

Čítajte: Prečo sa nám sníva?

Gargalesis je iný druh šteklenia, ktorý v nás vyvoláva smiech. Pri tomto šteklení sa vyvíja opätovný tlak na citlivé partie, teda najčastejšie na brucho, nohy a iné časti tela. Pre niektorých ľudí to môže byť veľmi nepríjemný pocit.

Prečo sme štekliví?

Existujú tri teórie o tom, prečo pociťujeme šteklenie. Prvá hovorí, že šteklenie uľahčuje a prehlbuje vytváranie vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Tento efekt sa síce môže skutočne po šteklení dostaviť, ale nevysvetľuje, prečo ho toľkí ľudia (deti aj dospelí) neznášajú.

Druhá teória tvrdí, že šteklivosť nám ostala ešte z prenatálneho obdobia, kedy sme sa vyvíjali ako embryá v materskom lone. Pocit šteklenia v citlivých oblastiach mal vtedy vraj slúžiť na zorientovanie a uloženie embrya do pohodlnejšej pozície v maternici.

Čítajte: Prečo majú ľudia pehy?

Posledná teória hovorí, že šteklenie sa vyvinulo za účelom podporiť rozvoj našich bojových zručností. Keďže väčšinou nás už od detstva šteklia blízki ľudia – súrodenci, rodičia, priatelia, máme takto ideálnu šancu naučiť sa obranné bojové pohyby. Je to teda akýsi „bezpečný“ spôsob, ako získať cenné bojové skúsenosti a zvýšiť obratnosť. Smiech a šťastie, ktoré v nás šteklenie pritom vyvoláva, má slúžiť nášmu podvedomiu ako príjemný vnem – na posilnenie našej ochoty opakovať šteklenie a tým pádom prehĺbiť aj učenie obrany.

Čítajte: Prečo sa červenáme?

Patríte ku šteklivým ľuďom? Ktorú teóriu o šteklení považujete za najviac pravdivú?