Vychádzka horlivých štúrovcov na Devín sa uskutočnila pred 180 rokmi

Študenti bratislavského lýcea pod vedením Ľudovíta Štúra podnikli dňa 24. apríla 1836 pamätnú vychádzku na Devín, kde sa vyslovili za sebaurčovacie právo pre slovenský národ a prvý raz použili názov Bratislava namiesto dovtedy zaužívaného Prešporok.

Prvý raz tiež bratislavská mládež spievala hymnickú pieseň Hej, Slováci Gemerčana Samuela Tomášika na nápev poľskej revolučnej piesne z roku 1796, ktorá sa stala hymnou štúrovského hnutia revolučných rokov 1848-1849 a zápasu Slovákov v Uhorsku a bývalej Československej republike (ČSR) za národnú a štátnu slobodu, pričom v rokoch 1939-1945 sa stala štátnou hymnou prvej Slovenskej republiky. Účastníci pamätnej vychádzky si zvolili aj slovanské mená.

"Z besedovania utkvelo mi ešte v pamäti Štúrovo nasledujúce vzletné vyznanie: Bratia! Akúže pamiatku si odnesieme odtiaľto? Moja nárada by smerovala ta, aby každý z nás zvolil si heslo života a priložil si alebo prijal od nás meno slovanské ku krstnému menu svojmu". Tak si spomínal Štúrov verný druh Jozef Miloslav Hurban v životopisnom diele Ľudovít Štúr na pamätnú vychádzku študentov bratislavského lýcea na Devín v nedeľu 24. apríla 1836. Bolo to v roku, keď sa Ľudovít Štúr stal podpredsedom samovzdelávacieho krúžku, čiže vedúcou osobnosťou z radov študentov, pretože predsedom býval vždy niekto z profesorov. Vychádzka na Devín bola vstupnou bránou mladých študentov do činorodej práce, ňou sa začínala formovať Štúrova družina.

Najvýznamnejšie vlastenecké podujatie slovenskej mládeže bolo pripravované v najväčšej tajnosti, nesmelo sa prezradiť nič dopredu a nesmel byť pribraný nikto nepozvaný. Na cestu sa účastníci mohli vydať v skupinkách najviac po dvoch až troch. Zúčastnení sa už od rána schádzali v záhrade hostinca pod Devínom a neskôr sa všetci spolu držiac sa za ruky vybrali hore na kopec. Devín bol v popredí záujmu slovenských národovcov ako symbol slovenskej štátnosti a svojbytnosti, spolupatričnosti, kultúrno-historických tradícií Veľkej Moravy a cyrilo-metodskej misie. Na vybranom mieste v pamätný deň predniesol Ľ. Štúr prejav, zneli vlastenecké piesne a ďalej sa rečnilo, diskutovalo a recitovalo.

Keď z hradu odchádzali, všetci už mali o jedno slovanské krstné meno viac. A väčšina z nich ho používala do konca života. Odvtedy poznáme Jozefa Miloslava Hurbana, Michala Miloslava Hodžu, Augusta Horislava Škultétyho, Gustáva Dobroslava Grossmanna, Benjamína Pravoslava Červenáka a ďalších. Ľudovít Štúr si zvolil meno Velislav. Viacerí životopisci však Štúrovi vyčítajú, že toto meno oficiálne používal iba necelé dva roky. Je to pravda, ale príčina, že Štúr od používania tohto mena odstúpil, je zrejmá. V eufórii na hrade si to neuvedomil, lebo vtedy ešte nepredpokladal takú veľkú vodcovskú úlohu. Neskôr mu však došlo, že obsah tohto mena (slávny veliteľ, veľmi slávny) začína pôsobiť retardačne. Nechcel tak ostentatívne pripomínať svoje miesto nielen medzi študentmi, ale ani na verejnosti.

Návštevu Štúrovej družiny a s ňou spojené udalosti pripomína pamätná tabuľa umiestnená na severnej stene brala pod hradom s portrétom Ľudovíta Štúra. Jej autorom je sochár Jozef Pospíšil a bola odhalená pri storočnici pamätnej vychádzky mladých študentov, teda v roku 1936. Devínsky výlet nebol posledným, po ňom sa odohrali aj ďalšie na Kozí vrch, Kamzík či do Petržalky. Ich cieľom bolo upevňovanie štúrovského kolektívu prostredníctvom vlasteneckých príhovorov, piesní, uctievaní si slovanskej histórie a národa.

Matica slovenská si pripomenula 180. výročie výstupu štúrovcov na devínsky hrad

Na Devíne si včera približne štyri tisícky návštevníkov z celého Slovenska pripomenuli 180. výročie pamätného výstupu štúrovcov na devínsky hrad. Na Národnej slávnosti na Devíne, ktorú zorganizovala už po piaty raz Matica slovenská (MS), nedostal tentoraz slovo ani jeden politik. "Podujatie organizujeme ako celonárodné stretnutie a pripomenutie si odkazu našich slávnych predkov, je to slávnosť pre všetkých ľudí, nielen pre matičnú verejnosť," uviedol podpredseda MS Jozef Šimonovič, ktorý program pripravil aj moderoval.

Prvé podujatie celoslovenského rozmeru, ktoré zorganizovala MS v roku 2012, bolo venované Roku Antona Bernoláka. „Bernolák, Štúr a  Konštantín hľadali inšpiráciu pre slovenčinu práve na Devíne, a keďže v apríli zomrel, podľa nás, na Devíne aj Metod, tak Devín je tým správnym miestom na pripomenutie si tradícií a spojitostí slovenskej kultúry od čias Veľkej Moravy až po súčasnosť“, povedal pre TASR predseda MS Marián Tkáč.

"Je to nádherná slávnosť a som rada, že naše Slovensko niečo takéto má, že sme sa k tomu vrátili, potešili ma napríklad remeslá, sú takou spomienkou na skutočnosť, ktorá v našich ľuďoch bola, zručnosti. Všetko sme, myslím, vedeli a páči sa mi, že sa tie tradície zachovávajú“, povedala pre TASR Božena Dobrovičová z Považskej Bystrice.

Štefan Topľanský vstával o štvrtej ráno, z Vranova nad Topľou na Devín musel prekonať takmer 500 kilometrov. „Stojí to za to, je tu množstvo ľudí, niekoľkotisíc, v priebehu celého dňa sa tu ľudia striedajú, prichádzajú, odchádzajú, vidno, že Slováci sú hrdí na svoju históriu, na Maticu slovenskú, na svoje korene“.

Pre bývalého poslanca NR SR Igora Hraška z Martina je Devín príťažlivý najmä symbolickým výstupom štúrovcov na hrad. „Samozrejme, prilákala ma aj tradičná kultúra, program bol naozaj bohatý, zišli sa tu folkloristi z celého Slovenska“, doplnil.

Predpoludňajšiu rímsko-katolícku omšu pod holým nebom celebroval arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský spolu s biskupom ozbrojených síl Mons. Františkom Rábekom a spišským generálnym vikárom Mons. Antonom Tyrolom, spieval Katedrálny zbor bratislavského Dómu sv. Martina.

Popoludní sa na prvom Folklórnom festivale MS, zameranom na tradičný slovenský folklór, predstavili umelecké súbory z celého Slovenska, okrem iných Nebeská muzika z Terchovej, Folklórny súbor (FS) Podpoľanec, Šumiačan, Kelčovan, FS Osturňa, Skaličan a Matičiarik z Nových Zámkov.

V programe recitoval Dušan Jamrich, Ida Rapaičová a Božidara Turzonovová. Atmosféru v duchu národných tradícií doplnili remeselníci a voľnočasové aktivity.