Londýn chce s Ekvádorom rokovať o zakladateľovi WikiLeaks

V pondelok o tom informuje spravodajský portál britskej stanice BBC. Šéf ekvádorskej diplomacie Ricardo Patiňo, ktorý sa tento mesiac osobne stretne s Assangeom, ponuku na rokovania oficiálne zaslal svojmu britskému kolegovi Williamovi Hagueovi.

Londýn už potvrdil, že rozhovory o budúcnosti Assangea s ekvádorskou stranou seriózne "zvažuje". Ich prípadný dátum však zatiaľ nezverejnili.

Assange sa ukrýva na ekvádorskom veľvyslanectve od júna minulého roku. Najvyšší súd v Británii predtým povolil Assangeovo vydanie do Švédska, kde sa údajne v minulosti dopustil trestných činov znásilnenia a sexuálneho útoku.

Štyridsaťjedenročný Assange však tvrdí, že ide o vymyslené obvinenia a švédske orgány konajú pod nátlakom USA, ktoré sa mu chcú pomstiť za zverejnenie tajných dokumentov americkej diplomacie. Ekvádor prominentnému aktivistovi udelil politický azyl, Británia mu však nepovolila odchod z krajiny.
Proces s informátorom sa začína

Americký vojak Bradley Manning, ktorý poskytol projektu WikiLeaks tisícky tajných diplomatických depeší, v pondelok konečne predstúpi pred súd.

Stane sa tak tri roky po tom, ako ho zatkli v Iraku. Dvadsaťpäťročného mladíka by v prípade usvedčenia mohli poslať za mreže až na 154 rokov. S prokuratúrou sa už dávnejšie dohodol na priznaní viny v prípade desiatich z 22 bodov obžaloby - to, že napomáhal nepriateľom USA, však odmieta.

Proces sa začína po skončení dlhoročného vypočúvania, počas ktorého sa Manninga pýtali na detaily toho, akým spôsobom sa mu podarilo získať asi štvrť milióna tajných dokumentov. Manningovi právni zástupcovia tvrdili, že ich klient bol vo vyšetrovacej väzbe terčom zlého zaobchádzania. Súd to uznal a v prípade odsúdenia mu skráti trest o 112 dní. Za mrežami by po svojom priznaní mohol stráviť 20 rokov, ak ho však uznajú vinným aj zo zločinov, v ktorých vinu odmieta, vo väzení strávi zvyšok života.

Manning, ktorý slúžil ako vojenský analytik v Iraku, je obvinený z neoprávneného získania dôverných depeší ministerstva zahraničných vecí USA. Tie mal následne poskytnúť portálu WikiLeaks, ktorý ich zverejnil na svojich stránkach. Depeše obsahovali najrôznejšie vyjadrenia o svetových lídroch a ďalšie citlivé informácie, ktoré vyvolali rozruch v diplomatickej komunite. Washington na ich zverejnenie reagoval s pobúrením.