Prečo rastú naše deti pomalšie ako iné cicavce?

Mláďatá korytnačiek sú po narodení na súši schopné samé nájsť cestu do mora. Mláďatá žirafy sa zase dokážu po pár hodinách od narodenia postaviť na nohy a kráčať. Lenže naše deti sa v tomto od iných mláďat poriadne líšia.

Čítajte: Prečo sa počas spánku mykáme?

Prvé dva mesiace nedokážu bez opory poriadne zdvihnúť hlavičku a sú schopné sa posadiť takmer po pol roku. Zhruba ďalšieho pol roka trvá, než sa naučia stáť a kráčať. Tým ale cesta našich drobcov ešte len začína. Na rodičoch zostávajú vo väčšine prípadov deti závislé ešte viac než 15 rokov. A podľa odborníkov je to v absolútnom poriadku. Tento vývojový čas navyše, ktorý ľudia potrebujú, je totiž súčasťou našej evolučnej výmeny, vďaka ktorej majú ľudia spomedzi všetkých zvierat a cicavcov najviac vyvinutý mozog. Ten je schopný riešiť komplexné úlohy, zložité úvahy, komunikáciu a sociálnu interakciu.

Opustiť hniezdo

Zvieratám sa rodia sebestačné mláďatá z niekoľkých biologických dôvodov. Niektoré potrebujú, aby ich mláďatá boli schopné samostatného pohybu, pretože ich rodičia sa musia rýchlo presúvať (či už z dôvodu ochrany pred dravcami alebo kvôli potrave) a mláďatá by ich nemali brzdiť.

Lenže aj vo zvieracej ríši sa nájdu poriadne výnimky. Napríklad medzi vtákmi. Veľa mláďat spevavých vtákov sa robí takmer úplne bez peria, nie sú schopné v podstate ničoho, len čakať v hniezde na to, až ich matka nakŕmi. Také kuriatka sú ale omnoho viac životaschopné. Majú jemné páperie a sú schopné behať po zemi a tiež samostatne konzumovať potravu. Káčatká sú na tom ešte lepšie – pár hodín po narodení sú schopné ísť do vody a plávať za svojou matkou.

Čítajte: Prečo majú ľudia pehy?

Schopnosti týchto mláďat sa dajú čiastočne vysvetliť rozdielnou veľkosťou ich rodičov a tiež vajec, v ktorých sa vtáčatká vyvíjali. Čím väčšie vajce, tým viac živín pre embryo a tým lepší vývoj. Keďže kačka je väčšia, má aj väčšie vajcia a tým pádom aj lepšie vyvinuté (samostatnejšie) mláďatá.

Biológia a správanie

Veľmi podobne to majú aj cicavce. Napríklad kobyla je vďaka svojej veľkosti a metabolizmu schopná porodiť pomerne životaschopné žriebä, ktoré je čoskoro po narodení schopné chodiť.

Od metabolizmu a veľkosti matky závisí aj veľkosť a životaschopnosť ľudských bábätiek. Ich mozog a lebka nemôžu v lone narásť viac, pretože by sa tam jednoducho nezmestili a zdravý vývoj plodu by bol narušený. Deväť mesiacov je tiež zrejme najdlhšia doba, počas ktorej zvládne telo ženy zrýchlenie metabolizmu bezpečne , čo je potrebné pre vývin plodu a úspešné tehotenstvo.

Lenže u ľudí je celý tento proces ešte viac komplikovaný. Sebestačnosť mláďat alebo detí totiž závisí aj od toho, koľko sa musia naučiť od svojich rodičov, aby boli schopné samostatne prežiť. Inými slovami, čím viac informácií musí mláďa od rodiča získať a dekódovať, tým dlhšie na ňom bude závislé.

Čítajte: Prečo sa nám zle spí na neznámych miestach?

To vysvetľuje, prečo sa naše deti vyvíjajú pomalšie, než ostatné cicavce a všeobecne zvieratá. Kým zvieratám stačí zvládnuť menej úkonov na to, aby prežili, náš mozog a spoločnosť nám takúto ľahkú cestu neumožňujú.