Vajanského skladba Vilín je o sebaobetovaní v mene národných ideálov

Najvýznamnejšou kultúrno-spoločenskou a svojím spôsobom i politickou udalosťou Svetozára Hurbana Vajanského v roku 1886 bola jeho cesta do Ruska. V trojici s Jozefom Škultétym a právnikom Pavlom Valáškom z Nitry tvorili slovenskú delegáciu na cyrilo-metodských slávnostiach. Počas cesty, ktorá trvala prakticky celý apríl, navštívili Petrohrad, Kyjev i Varšavu. Vajanský vystúpil ako rečník na slávnostných zhromaždeniach v Kyjeve a vo Varšave. Zároveň to bola príležitosť, aby sa osobne zoznámili s viacerými významnými ruskými a poľskými vedcami - slavistami, medzi nimi aj s Timofejom Dmitrijevičom Florinským, autorom vstupnej štúdie do prvého vydania Štúrovho spisu Slovanstvo a svet budúcnosti z roku 1867, ktoré vyšlo v Petrohrade. Po návrate Vajanský o ceste napísal a ešte v tom istom roku publikoval rozsiahlejší cestopis Kyjev.

Cesta mala aj výrazný politický rozmer. Oficiálne pozvanie našej delegácie na cyrilo-metodské slávnosti bolo jednoznačným dokladom toho, že celý slovanský svet nás vníma ako samostatný a svojbytný národ. No a slovanský svet tvorí výraznú väčšinu európskej civilizácie. Preto počas cesty padli aj kuloárne názory, že je len otázkou historického času, kedy Slováci dospejú k vlastnej štátnosti.

V tvorivom spisovateľskom živote Svetozára Hurbana Vajanského v roku 1886 bolo najvýznamnejšou udalosťou publikovanie lyricko-epickej básnickej skladby Vilín. Báseň, ktorá je svojím rozsahom blízka Sládkovičovmu Detvanovi, prípadne Bottovej Smrti Jánošíkovej, vyšla v druhom ročníku almanachu ženského spolku Živena, a zároveň aj ako separátny výtlačok v podobe samostatnej knižky. Autor ju v podnázve žánrovo charakterizuje ako „Povesť“.

Skladba Vilín je literárnou históriou nespravodlivo prehliadaná a nedoceňovaná. Pravdepodobne preto, lebo predchádzajúce generácie literárnych historikov sa sústreďovali najmä na jeho sociálne zameranú lyriku z prvých dvoch básnických zbierok. Epická štruktúra skladby Vilín je koncipovaná na osnove slovenskej ľudovej rozprávky Nebeská sláva. Jednotlivé časti, posúvajúce dej, sú však poprekladané lyrickými reflexiami, ktoré - ako napísal Pavol Petrus, „vytvárajú kritický obraz súčasnej slovenskej spoločnosti“. Žiada sa dodať, že aj s náznakmi jej rodiacej sa triednej štruktúry. Skladba má do veľkej miery aj autobiografický charakter. Vystupujú v nej totiž generačne protichodné postavy mladého básnika Vilína a starého pána na sklonku života Bajana. Už súdobá kritika naznačila a neskoršia potvrdila, že za postavou Vilína sa skrýva samotný autor a v starom Bajanovi je zobrazený jeho otec - Jozef Miloslav Hurban. Niektorí literárni historici naznačujú, že skladba je ovplyvnená Puškinovým veršovaným románom Eugen Onegin. Nie je to pravda. Onegin je o nenaplnenej láske, Vilín je o sebaobetovaní v mene národných ideálov a v úsilí o zachovanie našej identity. Encyklopédia slovenských spisovateľov zasa uvádza, že „poéma Vilín svojou alegorickosťou stojí bokom od Vajanského básnického vývinu...“ Ani to nie je pravda. Poéma Vilín je pevnou súčasťou Vajanského básnického vývinu a presne zapadá do jeho životných i spisovateľských osudov. A to z hľadiska ideového vývinu i poetiky. Nachádzame v nej takéto majestátne a obsahovo hutné slohy:


Všetko nasvedčuje tomu, že na Vajanského poetickej škole nenápadne „zmaturovali“ aj básnici slovenskej moderny, vrátane ich čelného predstaviteľa Ivana Kraska.

Mnohostrannosť záujmov Vajanského, ale i spoločenská potreba už v tomto období spôsobovali, že Vajanský sa venoval aj literárnokritickej teórii. Napísal celý rad teoretických článkov o ruskej i francúzskej literatúre a jej čelných predstaviteľoch, ale aj všeobecnejšie state, napríklad Slovenská kultúra, Literárne a umelecké výboje, Literatúra a život a niektoré iné. V tej poslednej nachádzame aj tieto myšlienky: „Literatúra nenie výlučne luxusom, ako nenie výlučne prostriedkom náživy a materiálneho dobropytu. Tá literatúra, ktorá má zjasňovať a šľachtiť život národa, podávať verný obraz jeho tvaru a typu, byť odbleskom jeho snáh a túžob, tá je jedným vážnym oddelením umenia a priľnúť má k životu i životnej pravde národa.“