OĽaNO chce chrániť a odmeňovať oznamovateľov korupcie

Preto do parlamentu predložili návrh zákona o podpore, ochrane a odmene bojovníkov s korupciou. NR SR bude o ňom rokovať v utorok.

Ako povedal na dnešnej tlačovej besede poslanec OĽaNO Miroslav Kadúc, cieľom zákona je chrániť oznamovateľov korupcie pred diskrimináciou, postihom v pracovnoprávnych, štátnozamestnaneckých vzťahoch.

Oznamovateľov korupcie chcú podporiť udelením štátneho vyznamenania. Navrhujú tiež možnosť udelenia odmeny, a to buď do výšky päťnásobku minimálnej mzdy, alebo udelenia odmeny podielovej, teda ak sa vráti stratený majetok, oznamovateľ korupcie by dostal odmenu vo výške 30 percent uchráneného majetku štátu.

Oznamovateľ korupcie by v prípade návrhu mal napríklad nárok na ochranu a zmenu identity, prípadne aj ochranu rodiny. V prípade, že by na korupciu upozornil zamestnanec, inšpektorát práce by vyhlásil oznamovateľa za chránenú osobu, pričom firma by sa stala monitorovanou. V korupčných kanáloch Slovenska sa podľa OĽaNO stratí až 500 mil. eur (odhad Transparency International).

Parlament minulý týždeň posunul do druhého čítania návrh zákona o ochrane oznamovateľov korupcie z dielne KDH. Návrh sa týka vybraných trestných činov, ktoré majú dopad na verejný záujem a páchajú ich osoby, ktoré plnia priamo alebo sprostredkovane úlohy vo verejnom záujme. Zákon má garantovať ochranu zamestnancov pred stratou zamestnania alebo poškodením ich práv, ak oznámia alebo inak prispejú k účinnejšiemu odhaľovaniu a objasneniu korupcie daňových a majetkových trestných činov proti záujmom štátu, obcí, vyšších územných celkov a nimi zriadených subjektov či záujmom Európskych spoločenstiev.
OĽaNO chce zaviesť centrálny register všeobecne závezných nariadení

Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) chcú zaviesť centrálny register nariadení, ktoré vydávajú obce a mestá. Preto OĽaNO pripravili novelu zákona o obecnom zriadení.

Ako povedal v utorok predseda poslaneckého klubu OĽaNO Jozef Viskupič, obce by v registri mali povinnosť zverejňovať vydané nariadenia. „Do budúcna by podmienka platnosti všeobecne záväzného nariadenia (VZN) mohla byť po zverejnení v tomto registri,“ povedal Viskupič.

Upozornil, že na Slovensku je 2 900 samospráv, ktoré môžu prijímať VZN. „Pri zákonoch, ktoré prijíma NR SR, máme podmienku platnosti, aby vyšli v Zbierke zákonov. Pri VZN však neexistuje žiadna povinnosť, ktorá by na jednom konkrétnom mieste umožňovala nájsť, aké VZN platia pre samosprávy,“ dodal.

Podľa neho napríklad v Maďarsku existuje od roku 1998 centrálny portál nariadení samospráv, kde je možné nájsť podľa obcí a okresov všetky VZN. „U nás sa môže stávať, že ak podnikateľ chce otvoriť pri podniku terasu, iné podmienky pre jej otvorenie platia v Košiciach, iné v Trnave,“ upozornil s tým, že každá samospráva musí ročne vydať najmenej tri VZN a keďže nemáme register zverejňovania nariadení, je ťažké sa v tom vyznať.

Podľa podpredsedníčky NR SR Eriky Jurinovej moc patrí občanom, preto klubom OĽaNO navrhovaná novela sa dotýka troch okruhov. „Chceme umožniť občanom dávať pripomienky k všeobecne záväzným nariadeniam. Chceme vytvoriť centrálny register VZN. Chceme upraviť určitý legislatívny rámec, ktorý by bola obec povinná prijať, aby mohla VZN prijímať,“ povedala. Podľa poslanca NR SR Igora Hraška občan by mal mať možnosť aktívne vstupovať do procesu schvaľovania „malých zákonov“ v rámci samosprávy.