ŽIGA: Projekt Eastring istým spôsobom posilní energetickú bezpečnosť

Plynárenský projekt Eastring istým spôsobom posilní energetickú bezpečnosť Slovenskej republiky. Uviedol to pre TASR šéf Ministerstva hospodárstva (MH) SR Peter Žiga (Smer-SD).

"V prípade, že nám vyschne jeden kohútik, vieme vyriešiť dodávku plynu na Slovensko z iného kohútika. To napríklad projekt Nord Stream nespĺňa, pretože plyn z neho je rovnako ako pri plynovode Bratstvo z toho istého zdroja, len má inú prepravnú trasu," zdôraznil.

"Projekt Eastring považujeme z hľadiska finančného aj časového za najlepší pre vyriešenie chýbajúceho prepojenia smerom na juhovýchodnú Európu, a to prostredníctvom západných plynárenských uzlov, a samozrejme aj v opačnom smere. V prípade, že by bol problém s dodávkou plynu, vieme dodať nejakú komoditu smerom k nám z iných zdrojov ako z Ruska," upozornil Žiga.

Pripomenul, že plynovod Eastring sa dostal v novembri 2015 na zoznam projektov, ktoré získali štatút tzv. projektu spoločného záujmu Európskej komisie, tzv. PCI status. "Myslím si, že pokračujú nevyhnutné rokovania, aj práce, ktoré sa týkajú úvodných fáz tohto projektu," dodal minister hospodárstva.

Jeho predchodca v úrade šéfa MH SR Vazil Hudák 6. novembra 2015 informoval, že plynovod Eastring spájajúci Slovensko s Balkánom by mohol byť podporený zo zdrojov Európskej investičnej banky (EIB). Ako povedal, Eastring je v skupine projektov, ktoré poslali do EIB zo Slovenska a ktoré čakajú na posúdenie a schválenie.

Rozpočet na Eastring sa podľa Hudáka pohybuje vo výške 1,5 až 2 miliardy eur. "Maximálne polovica môže ísť z EIB. Také sú kritériá. Takže suma niekde medzi 700 miliónmi eur až 1 miliardou eur by potenciálne mohla ísť z EIB, respektíve z Európskeho fondu strategických investícií," spresnil v novembri minulého roka Hudák.

Z informatívneho materiálu MH SR, ktorý 4. marca 2015 na svojej schôdzi prerokovala a vzala na vedomie vláda SR, vyplýva, že plynovod Eastring by mali spustiť do komerčnej prevádzky koncom roka 2018. Jeho technická kapacita by predstavovala v počiatočnej fáze projektu 20 miliárd kubických metrov (m3) až 40 miliárd m3 v konečnej fáze. Dĺžka plynovodu v závislosti od konečného rozhodnutia o trasovaní dosiahne 744 km až 1015 km. Odhadované investičné náklady pre prvú fázu projektu by sa mali pohybovať na úrovni 1,14 miliardy až 1,52 miliardy eur. Zdrojom zemného plynu pre Eastring by mali byť Rusko, Azerbajdžan, Irán, Irak, Cyprus, prípadne západná Európa. Špecifikom plynovodu bude obojsmerná prevádzka toku plynu, teda možnosť reverzného toku plynu zo SR do juhovýchodnej Európy.