Brusel chce podporiť rozvoj atómovej energetiky v EÚ

V Nemecku sa má posledná atómová elektráreň odstaviť v roku 2022, kým v Európe sa má táto technológia posilniť. EÚ musí ochrániť technologické prvenstvo v tomto sektore, píše sa v strategickom dokumente, ktorý má k dispozícii Spiegel Online. Podľa neho majú členské štáty výraznejšie spolupracovať pri výskume, vývoji, financovaní a budovaní nových inovatívnych reaktorov.

Dokument by sa mal stať základom budúcej politiky EK v oblasti atómovej energie. EK ho chce už v stredu 18. mája predložiť eurokomisárom v Energetickej únii a následne aj Európskemu parlamentu. Okrem iného Brusel navrhuje zlepšiť rámcové podmienky pre investície v tejto oblasti. Peniaze by mali pochádzať napríklad z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) a viacerých výskumných programov EÚ. Finančnú podporu by mala koordinovať Európska investičná banka (EIB).

EK chce urýchliť vývoj nových technológií. Okrem iného plánuje podporiť výstavbu pružnejších tzv. mini-reaktorov, ktoré by mali začali pracovať najneskôr v roku 2030. Experti predpokladajú za touto snahou najmä dva hlavné motívy, píše Spiegel Online. V prvom rade ide Bruselu o zníženie energetickej závislosti EÚ od Ruska a zároveň chce napomôcť splneniu cieľov emisií oxidu uhličitého. Atómové elektrárne sú na rozdiel od uhoľných a plynových elektrární z hľadiska emisií CO2 takmer neutrálne.

EK na otázky Spiegel Online o strategickom dokumente do zverejnenia článku neodpovedala. V EÚ je v súčasnosti 131 atómových elektrární v 14 členských štátoch, ktoré plánujú výstavbu ďalších zariadení. Existujúce elektrárne majú kapacitu zhruba 121 gigawattov.