Prvú celosvetovú dohodu o zbraniach podpísalo 63 krajín

Urobili tak v prvý deň ratifikačného procesu, ktorý sa začal dva mesiace po schválení dokumentu Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov (VZ OSN). Podmienkou jeho platnosti je pritom ratifikácia najmenej 50 krajinami, čo podľa pôvodných očakávaní mohlo trvať aj niekoľko rokov.

Úplne prvým signatárom je Argentína, v prvej vlne však chýbajú Spojené štáty, hoci sú najväčším vývozcom zbraní na svete, rovnako ako aj Rusko alebo Čína, ktoré pravdepodobne k dohovoru v dohľadnom čase nepristúpia.

Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun je napriek tomu presvedčený, že iniciatíva dokáže zmeniť terajšiu "voľnú povahu" obchodovania so zbraňami a sťažiť militantným vodcom, pirátom alebo teroristom ich získavanie.

Predmetom celosvetovej regulácie má byť obchodovanie s rôznymi druhmi konvenčných zbraní, ako sú bojové lietadlá, lode, tanky a obrnené vozidlá, ale aj delostrelecké systémy, rakety či malé ručné zbrane.

Vývozcovia zarábajúci ročne desiatky miliárd eur by mali po novom zaručiť, že ich výrobky nebudú slúžiť pri páchaní genocídy, vojnových zločinov, terorizmu alebo organizovaného zločinu. Rovnako významný dokument v oblasti zbraní medzinárodné spoločenstvo prijalo naposledy v roku 1996, keď VZ OSN odhlasovalo Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok.

Spojené štáty ako najväčší vývozca zbraní na svete deklarujú, že nový pakt sú pripravené podpísať, ratifikácia v Kongrese je však zatiaľ neistá. Konkurenčné Rusko poukazuje na viaceré nedostatky dokumentu, ktorý sa podľa neho nebude vzťahovať na dodávky zbraní určitým skupinám. Moskva sa hlasovania na pôde VZ OSN v apríli zdržala, rovnako ako aj Čína a viac ako dve desiatky ďalších krajín vrátane Egypta a Indie, ktoré patria medzi významných dovozcov. Krajiny ako Irán, Severná Kórea či Sýria hlasovali proti.