Zamestnanosť v SR klesla, čísla lepší práca v zahraničí

Ako ďalej vyplýva z údajov Štatistického úradu SR, jej rast bol ovplyvnený najmä zvýšením počtu pracujúcich v zahraničí do jedného roku o 19,3 %.

Zamestnanosť na Slovensku bez započítania osôb, ktoré pracovali v cudzine, pritom v prvom štvrťroku tohto roka klesla o 22 tisíc (o 0,9 %). Sezónne očistená celková zamestnanosť za január až marec tohto roka oproti štvrtému štvrťroku 2012 vzrástla o 4,4 tis. osôb (o 0,2 %) na 2 334,4 tis. osôb.

Vývoj celkovej zamestnanosti bol podľa štatistikov ovplyvnený hlavne medziročným rastom počtu podnikateľov o 0,7 % na 361,7 tis. Počet podnikateľov bez zamestnancov vzrástol o 0,8 % na 289,7 tis. a počet podnikateľov so zamestnancami o 0,6 % na 72 tis. Počet zamestnancov sa nezmenil. Počet živnostníkov, ktorých práca mala formu závislej práce zamestnanca, sa znížil o 4 % na 96,8 tis. osôb.
Zamestnanosť vzrástla v službách

Podľa jednotlivých odvetví sa relatívne najviac zvýšil počet pracujúcich v činnostiach v oblasti nehnuteľností o 40,3 %, umení, zábave a rekreácii o 12,5 %, administratívnych službách o 11,7 % a v oblasti ubytovacích a stravovacích služieb o 10,8 %.

V úhrne za služby zamestnanosť vzrástla o 2 % a dosiahla 1,4 mil. osôb. Situáciu na trhu práce negatívne najviac ovplyvnil pokles počtu pracujúcich v priemysle o 4,6 % na 614,8 tis. osôb, z toho najmä v priemyselnej výrobe o 5,1 %.

Miera zamestnanosti osôb vo veku 20 až 64 rokov sa v porovnaní s prvým štvrťrokom minulého roka nezmenila a zostala na úrovni 64,9 %. Miera zamestnanosti mužov sa znížila o 0,1 percentuálneho bodu na 72,4 %, u žien zostala na úrovni 57,4 %.

Dlhodobý trend zvyšovania vzdelanostnej úrovne pracujúcich pokračoval aj v prvom štvrťroku 2013. Počet vysokoškolsky vzdelaných osôb sa zvýšil o 4,8 % v dôsledku výrazného prírastku vysokoškolákov mužov o 17,4 tis. (o 8,1 %). Pribudli aj pracujúce osoby so základným vzdelaním o 6 % a s úplným stredným odborným vzdelaním o 6,5 %.

Naopak, najviac klesol počet osôb s vyšším odborným vzdelaním o 42,7 % a s učňovským vzdelaním s maturitou o 21,5 %. Celková zamestnanosť podľa vekového zloženia sa najviac zvýšila vo vekovej skupine nad 55 rokov spolu o 6,8 %.

Počet pracujúcich sa najviac znížil vo vekovej kategórii 50 - 54 rokov o 2,7 % a vo veku 25 - 34 rokov o 1,3 %. Z hľadiska pohlavia vývoj na trhu práce ovplyvňoval najmä pokles počtu pracujúcich mužov v kategórii 15 - 24 rokov o 4,6 % a žien vo veku 25 - 34 rokov o 3,6 %.
Slovákov to ťahá do Česka

Podiel jednotlivých krajov na celkovej zamestnanosti bol v rozpätí od 11,3 % (Trenčiansky kraj) do 13,9 % (Prešovský kraj).

Počet pracujúcich osôb sa medziročne zvýšil v štyroch krajoch, relatívne najviac v Prešovskom kraji o 3,1 %. Klesol v štyroch krajoch pri najvyššom poklese v Trenčianskom kraji (o 2,1 %).

Miera zamestnanosti vo vekovej skupine 20 až 64 ročných medziročne klesla v piatich krajoch, z toho najviac v Trenčianskom kraji, a to o 1,4 percentuálneho bodu. Vzrástla len v Trnavskom a Prešovskom kraji, v Žilinskom kraji sa nezmenila.

Počet pracujúcich v zahraničí do jedného roka sa v prvom štvrťroku tohto roka medziročne zvýšil o 19,3 % na 135,7 tis. osôb. Z európskych krajín pracovali slovenskí občania najmä v Českej republike (33,5 %) a v Rakúsku (26,5 %).

Medzi migrantmi prevládali pracujúci v stavebníctve (34 %) a v priemyselných odvetviach (22,1 %). Najviac osôb, ktoré si našli prácu v zahraničí, bolo z Prešovského (39 tis.), Nitrianskeho (21,9 tis.) a Žilinského kraja (21,2 tis.).

V prvom štvrťroku bolo v slovenskom hospodárstve k dispozícii 15 394 voľných pracovných miest. V porovnaní s prvým kvartálom vlaňajška ich počet vzrástol o 2,4 % (absolútne o 364 miest). Počty ponúkaných miest sa najviac zvýšili vo verejnej správe a obrane, povinnom sociálnom zabezpečení o 1 054 miest.

Výraznejší rast bol aj v administratívnych službách (o 173), ubytovacích a stravovacích službách (o 120) a v dodávke elektriny, plynu a pary (o 110 miest). Pokles počtu voľných pracovných miest zaznamenalo jedenásť odvetví. Z nich sa tento počet znížil najmä v priemyselnej výrobe (o 339), doprave a skladovaní (o 251) a vo vzdelávaní (o 188 miest).