Ekonomika brzdí, klesajú aj investície do nej

Za prvé tri mesiace tohto roka sa pritom podľa štatistikov vytvoril hrubý domáci produkt v objeme 16,811 mld. eur, čo v bežných cenách predstavuje nárast o 1,6 %.

V medzikvartálnom porovnaní sa slovenské hospodárstvo stále drží v miernom raste, keď hrubý domáci produkt po sezónnom očistení vzrástol oproti štvrtému kvartálu vlaňajška o 0,2 %.

Dosiahnutý hospodársky rast v prvom štvrťroku tohto roka bol podľa štatistikov výsledkom rastu zahraničného dopytu, pričom domáca stránka ekonomiky rast hrubého domáceho produktu tlmila. Objem vývozu výrobkov a služieb medziročne vzrástol o 4,2 %, kým dovoz stúpol iba o 1,6 %.
Dopyt klesal

Domáci dopyt na druhej strane prehĺbil svoj medziročný pokles o 2,6 percentuálneho bodu na 3,4 % vplyvom zníženia všetkých jeho výdavkových zložiek.

Z nich najvyšší medziročný pokles zaznamenala tvorba hrubého kapitálu o 14,6 %, pričom tvorba hrubého fixného kapitálu sa znížila o 8,4 %.

Nižšia bola aj konečná spotreba domácností o 0,9 %, konečná spotreba verejnej správy o 0,6 % a konečná spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 1,8 %.

Vyprodukovaná pridaná hodnota v prvom štvrťroku dosiahla 15,276 mld. eur a vzrástla tak len minimálne o 0,1 %. Celkovú úroveň pridanej hodnoty objemovo najviac ovplyvňoval priemysel s podielom 28,9 %.

Významný bol aj podiel obchodu, dopravy a skladovania a ubytovacích a stravovacích služieb s podielom 21,3 %, verejnej správy, vzdelávania a zdravotníctva a sociálnej pomoci s 13,2 %.
Zhoršené externé prostredie úraduje

Lepšie ako priemer EÚ
Hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny sa v prvom štvrťroku tohto roka medzikvartálne zmenšil o 0,2 % a HDP celej Európskej únie oslabilo o 0,1 %. Vyplýva to z druhého odhadu, ktorý v stredu zverejnil štatistický úrad EÚ Eurostat. Slovenský HDP sa podľa údajov Eurostatu vyvíjal lepšie, ako bol priemer eurozóny aj celej únie, keďže medzikvartálne o 0,2 % vzrástol.

Medziročne sa ekonomika eurozóny podľa sezónne upravených údajov v prvom štvrťroku zmenšila o 1,1 % a hospodárstvo celej EÚ oproti prvému kvartálu minulého roka kleslo o 0,7 %. Aj medziročne sa slovenská ekonomika vyvíjala lepšie, keďže oproti januáru až marcu 2012 v prvom štvrťroku tohto roka podľa údajov Eurostatu posilnila o 0,8 %.

Výkon hospodárstva eurozóny aj celej EÚ bol v prvom štvrťroku výrazne slabší ako výkon ekonomiky USA. Americký HDP totiž v januári až marci oproti záverečnému kvartálu vlaňajška posilnil o 0,6 %. V porovnaní s prvým štvrťrokom minulého roka americké hospodárstvo sa zväčšilo o 1,8 %.
V porovnaní s prvým štvrťrokom 2012 najviac vzrástol podiel vo finančných a poisťovacích činnostiach o 0,5 percentuálneho bodu, najväčší pokles bol zaznamenaný v priemysle o 0,9 percentuálneho bodu.

Štatistici pritom na základe dostupných údajov neočakávajú v druhom tohtoročnom štvrťroku oživenie slovenskej ekonomiky. Podľa generálneho riaditeľa sekcie národných účtov štatistického úradu Františka Bernadiča nedávajú príliš optimistické predpovede najmä niektoré tzv. soft indikátory v Európe. "Je veľmi málo pravdepodobné, že by mohlo dôjsť k oživeniu domáceho dopytu,“ uviedol v súvislosti s ďalším vývojom slovenskej ekonomiky na stredajšej tlačovej besede Bernadič.

Zároveň dodal, že ťahúňom slovenskej ekonomiky tak bude aj naďalej zahraničný dopyt. Ani ten si však nemusí udržať súčasné úrovne rastu. "V najlepšom prípade si udrží zhruba tie tempá, ktoré dnes sú k dispozícii, ale nedá sa vylúčiť ani ďalší pokles dynamiky rastu zahraničného dopytu,“ upozorňuje Bernadič.

Tempo rastu slovenského hospodárstva sa tak v prvom štvrťroku tohto roka spomalilo z 0,7-percentnej dynamiky z konca minulého roka.

Napĺňajú sa tak očakávania, že hospodárstvo bude v tomto roku oslabovať predovšetkým vplyvom zhoršeného externého prostredia. Podľa bankových analytikov by to malo vyústiť do spomalenia rastu hrubého domáceho produktu z 2 % za celý minulý rok na tohtoročných 0,9 %.

Medzinárodné inštitúcie ako OECD alebo MMF však v posledných týždňoch predpovedali Slovensku aj pomalšie rasty na úrovni 0,8 %, resp. 0,6 %. Pomalší rast na úrovni 0,7 % očakáva aj centrálna banka. Optimistickejšie je tak aktuálne iba ministerstvo financií, ktoré však priznalo, že v júli svoju 1,2-percentnú prognózu rovnako zreviduje smerom nadol.
Spomalila aj dynamika investícií

Spomaľovanie investičnej aktivity v slovenskom hospodárstve pokračovalo aj v prvom štvrťroku tohto roka. Investícií pritom pribúdalo oveľa pomalšie, ako v rovnakom období vlani.

Celkové výdavky na tvorbu hrubého kapitálu dosiahli podľa Štatistického úradu SR 2,669 mld. eur, z toho na tvorbu hrubého fixného kapitálu 3,171 mld. eur, kým zmena stavu zásob bola záporných 501,8 mil. eur. "Oproti prvému štvrťroku 2012 klesla tvorba hrubého kapitálu o 14,6 %, z toho tvorba hrubého fixného kapitálu o 8,4 %,“ konštatuje sa v správe Štatistického úradu SR.

Medziročný pokles tvorby hrubého fixného kapitálu pritom podľa štatistikov ovplyvnil najmä nižší objem nakúpených nových fixných aktív o 9,2 % v celkovej hodnote 3,23 mld. eur. Objem nadobudnutého použitého dlhodobého majetku klesol o 16,7 %.

Najvýraznejšie zníženie investičnej aktivity vykázala v prvom štvrťroku tohto roka verejná správa s poklesom až o 51,4 %. Finančné korporácie znížili investície o 6,8 %, nefinančné korporácie o 6,4 %, neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam o 3,9 % a sektor domácnosti o 2,8 %. Z celkových kapitálových výdavkov dominantnú pozíciu mali nefinančné korporácie, ktoré investovali 74,3 % peňažných prostriedkov.

Najväčší objem finančných prostriedkov, 26,1 %, sa investoval v priemyselnej výrobe. Významný bol aj podiel investícií v činnostiach v oblasti nehnuteľností na úrovni 25,2 %. Nasledovalo odvetvie dodávky elektriny a plynu s podielom 11,1 % a doprava a skladovanie s podielom 9 %.
Obmedzenie investícií do dopravy

Investičný dopyt z hľadiska jednotlivých druhov aktív ovplyvnil hlavne pokles stavebných investícií o 8,9 %. Z toho investície do ostatných stavieb sa znížili o 10,2 % a do budov na bývanie o 4 %.

Klesol aj objem strojových investícií o 8,1 % v dôsledku zníženia výdavkov do dopravných prostriedkov o 9,4 % a do ostatných strojov a zariadení o 7 %. Menej financií sa vynaložilo tiež na zaobstaranie kultivovaných aktív o 14 % a nehmotných fixných aktív o 1,3 %.

Kapitálové výdavky do strojov pritom dosiahli 1,558 mld. eur, z toho do dopravných prostriedkov 439,6 mil. eur. Do stavieb sa investovalo 1,456 mld. eur, z toho do budov na bývanie 332,6 mil. eur. Na získanie nehmotných fixných aktív sa vynaložilo 94,9 mil. eur a kultivovaných aktív 62,7 mil. eur.

Stav zásob v ekonomike sa k 31. marcu 2013 oproti stavu na začiatku roka 2013 znížil o spomínaných 501,8 mil. eur. Zníženie zásob ovplyvnil najmä pokles zásob výrobkov a zvierat o 390,4 mil. eur, tovaru o 275,2 mil. eur a nárast zásob materiálu o 113,1 mil. eur, nedokončenej výroby o 50,7 mil. eur.
Analytici nie sú prekvapení

"Zverejnená štruktúra rastu bola blízko našich očakávaní. Rast ekonomiky bol už štvrtý kvartál po sebe ťahaný výhradne zahraničným dopytom. Výrazný pokles zaznamenali investície, ktoré boli medziročne nižšie až o 8,4 %, čo je najviac od krízového roka 2009," uviedol na margo zverejnených údajov analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž.

Hospodárstvu však nepomáhala ani spotreba domácnosti či vlády. "Aj napriek opätovnému nárastu reálnych miezd po 2 rokoch nepretržitého poklesu, spotreba domácnosti naďalej klesala. Prispel k tomu ďalší nárast nezamestnanosti a pretrvávajúca nízka spotrebiteľská dôvera," dodal analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Už po zverejnení dát za prvý štvrťrok analytici nepochybujú o tom, že tohtoročný hospodársky rast Slovenska bude výrazne nižší ako ten vlaňajší 2-percentný. "Ekonomický vývoj v eurozóne a podnikateľský sentiment naznačujú, že pomalý rast bude zrejme pretrvávať aj v ďalších štvrťrokoch. Hospodárstvo už tento rok nebude benefitovať z rozšírenia výroby a výrazných investícií v automobilovom priemysle, ako tomu bolo vlani,“ uviedol Baláž s tým, že časť z hospodárskeho rastu navyše ukrojí aj pokračujúca fiškálna konsolidácia.

Podľa Koršňáka však stále možno očakávať mierne oživenie ekonomiky v druhej polovici roka ťahané pozvoľna silnejúcim zahraničným dopytom. "Zotavenie domácej spotreby budeme môcť pozorovať najskôr v závere roka, pravdepodobnejšie však až v budúcom roku. Riziká našej prognózy prichádzajú stále najmä z externého prostredia a prípadného posunu zotavenia ekonomík eurozóny,“ dodal analytik UniCredit Bank.