Klimatickou dohodou sa práca na novom globálnom režime iba začína

Klimatická dohoda dosiahnutá počas vlaňajšieho klimatického summitu v Paríži predstavuje podľa Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR ambicióznu, férovú a trvácnu dohodu. "Samotnou dohodou sa práca na novom globálnom klimatickom režime nekončí, naopak, iba začína. Parížska dohoda vstúpi do platnosti o niekoľko rokov, dovtedy je však potrebné pripraviť kompletný právny rámec na jej riadne fungovanie," skonštatovala pre TASR hovorkyňa envirorezortu Petra Stano Maťašovská.

Nová dohoda má byť prelomová najmä v troch faktoroch. "Prvýkrát prináša redukčné záväzky nielen pre rozvinuté krajiny, ako to bolo v Kjótskom protokole, ale pre všetky krajiny. Po prvý raz sa nová dohoda venuje aj adaptácii a zakotvuje povinnosť pripravovať sa na dôsledky zmeny klímy, sledovať a hodnotiť dopady a budovať odolnosť ekosystémov a sociálnych a ekonomických systémov. Povinnosť sledovať emisie a informovať o ich množstve sa bude vzťahovať tiež na všetky krajiny, nielen na rozvinuté, ako to bolo doteraz," vysvetlila Stano Maťašovská.

Slovensko by ako súčasť Európskej únie malo znížiť emisie skleníkových plynov o 40 percent do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990. "Slovensko bude pravidelne poskytovať národné inventúry skleníkových plynov podľa dohodnutých metodík, schválených konferenciou strán dohovoru. Tiež bude poskytovať informácie o pokroku v dosahovaní stanoveného národného záväzku. Ďalej ako rozvinutá krajina bude mať aj finančné záväzky vyplývajúce z dohody, napríklad povinnosť poskytovať finančné zdroje rozvojovým krajinám na podporu plnenia ich povinností, vyplývajúcich z novej dohody aj z dohovoru," priblížila hovorkyňa MŽP.

Cieľom dohody z Paríža je obmedziť rast globálnej teploty do konca storočia na maximálne dva stupne Celzia a podľa možnosti významne pod túto hodnotu, až na 1,5 stupňa Celzia. V druhej polovici storočia by sa mala dosiahnuť uhlíková neutralita, t.j. vypustiť len toľko emisií skleníkových plynov, koľko ekosystémy dokážu zachytiť. "Zmena klímy so svojimi negatívnymi sociálno-ekonomickými vplyvmi patrí aj na Slovensku medzi najnaliehavejšie environmentálne problémy súčasnosti," pripomína ministerstvo.

U nás sa prejavuje napríklad rastom priemernej ročnej teploty vzduchu asi o 1,7 stupňa Celzia. "Priemerná ročná teplota vzduchu v období 1991–2015 vzrástla o jeden stupeň Celzia v porovnaní s obdobím 1961–1990, pričom medzi obdobiami 1931–1960 a 1961–1990 dosiahol tento rozdiel len 0,1 stupňa Celzia," uviedla Stano Maťašovská. Okrem toho sa znižuje aj množstvo zrážok či relatívna vlhkosť vzduchu. Najmä juh Slovenska sa postupne vysušuje.

"Zmena klímy prinesie častejší výskyt extrémnych prejavov počasia ako vlny horúčav s dennými priemernými teplotami nad 24 stupňov Celzia, silné lokálne búrky a tiež častejší výskyt a dlhšie trvanie suchých periód, striedajúcich sa s epizódami s vysokými úhrnmi zrážok, čo bude mať výrazný vplyv na ekosystémy, hospodársku a sociálnu oblasť," zhrnula Stano Maťašovská.