Eurokomisár Hill varuje Britov pred dôsledkami brexitu

Británia bude čeliť obchodným bariéram, ak vystúpi z Európskej únie (EÚ). Odkazuje britským voličom pred júnovým referendom eurokomisár pre finančnú stabilitu, finančné služby a kapitálové trhy Jonathan Hill. Informovala o tom agentúra Reuters.

Hill je tak ďalším z politikov, ktorí varujú pred dôsledkami tzv. brexitu pre londýnsku finančnú štvrť City, ak voliči v Spojenom kráľovstve rozhodnú o odchode z EÚ. Eurokomisár vystúpi dnes večer s prejavom na túto tému pred študentmi London School of Economics.

Finančné služby prinášajú spomedzi britských firiem najvyššie zisky. A o tom, že tieto služby prekvitajú, svedčí aj fakt, že Londýn obsadil vlani prvú priečku v rebríčku Global Financial Centres Index, ktorý hodnotí konkurencieschopnosť finančných centier.

Podľa Hilla odchod Británie z európskeho bloku bude znamenať zavedenie obchodných bariér, a to poškodí britskú ekonomiku, pracovné miesta aj hospodársky rast.

Britské banky a iné finančné firmy budú po vystúpení krajiny z únie nútené vytvoriť si separátne pobočky s vlastným kapitálom vo vnútri EÚ, čo nie je ani lacné, ani jednoduché, upozorňuje Hill.

Stúpenci brexitu naopak tvrdia, že britský finančný sektor bude prekvitať aj mimo EÚ a bude môcť uzavrieť atraktívne obchodné dohody so štátmi na kontinente.

Steven Woolfe, tieňový minister financií britskej Nezávislej strany a poslanec Európskeho parlamentu napríklad argumentuje, že finančné služby budú po odchode z EÚ a uvoľnení regulácií schopné vytvoriť do roku 2020 až 200.000 pracovných miest.

Britský minister financií: Brexit povedie k dlhoročnej recesii
Odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie, brexit, by mohol zaviesť britskú ekonomiku do "niekoľkoročnej recesie". Slová britského ministra financií Georgea Osborneho dnes citovali viaceré britské a svetové médiá, vrátane európskeho týždenníka Politico.
Osborne upozornil, že ministerstvo ako strážca britskej štátnej pokladnice vypracovalo analýzu, podľa ktorej odchod Británie z EÚ by znamenal "okamžitý a hlboký šok" a poškodil by ekonomiku kráľovstva. Tento šok by ešte viac zhoršili "zložité rokovania", ktoré by nasledovali po pozitívnom hlasovaní za odchod z únie. EÚ už naznačila, že v prípade brexitu bude jednať s Britániou ako s treťou krajinou a budú nasledovať zdĺhavé a náročné rokovania o novom zadefinovaní ekonomických vzťahov medzi Britániou a EÚ ako najväčším ekonomickým blokom na svete.

"Presne mesiac pred referendom sa britský národ musí pýtať, či chce vedome hlasovať za recesiu," uviedol Osborne v súvislosti s analýzou jeho rezortu. Referendum o zotrvaní Británie v EÚ sa uskutoční 23. júna.

Britské ministerstvo financií už dávnejšie avizovalo, že dlhodobý dosah brexitu by v horizonte až 15 rokov viedol ku každoročným stratám okolo 4300 britských libier (vyše 5500 eur) pre každú domácnosť.

Pozitívnejšie vyhliadky sú založené na scenári, že po nevyhnutnom "krátkodobom šoku" budú nasledovať ústretové a rýchle rokovania s EÚ o dosiahnutí novej ekonomickej dohody. V tomto prípade by sa podľa rezortu financií HDP krajiny prepadol o 3,6 % voči súčasným prognózam na nasledujúce dva roky, narástla by inflácia a ceny nehnuteľností by klesli o 10 %.

V prípade "dlhodobého šoku", straty výhod z jednotného európskeho trhu a ťahajúcich sa rokovaní s EÚ by prepad HDP mohol byť až na úrovni 6 %, ešte vyššia miera inflácie a prepad cien nehnuteľností o 18 percent.