Merkelová: Súčasný systém humanitárnej pomoci nefunguje

Nemecká kancelárka Angela Merkelová dnes vyhlásila, že súčasný celosvetový systém poskytovania humanitárnej pomoci nefunguje. Vo svojom príhovore k účastníkom prvého svetového humanitárneho summitu v Istanbule vyzvala, aby pomoc pre tých, ktorí sú v núdzi, prišla rýchlo a bola efektívna.

Merkelová poukázala aj na to, že "veľmi často síce zaznejú prísľuby, ale peniaze sa nedostanú tam, kde ich je najviac treba", píše agentúra DPA.

Ostro tiež skritizovala porušovanie zákonov o pravidlách vedenia vojny v zónach konfliktov. Poukázala na to, že v Sýrii i kdekoľvek inde, kde je terčom útoku nemocnica či zdravotné stredisko, "ľudia prichádzajú o životy".

Merkelová vyzvala na opätovné prihlásenie sa ku globálnemu konsenzu ohľadom humanitárnych princípov, pričom označila za "katastrofu", keď lídri sveta musia hovoriť o dodržiavaní humanitárneho práva, keď sa v Sýrii bombardujú školy a nemocnice.

S podobnou kritikou dnes na úvod istanbulského summitu vystúpil aj generálny tajomník OSN Pan Ki-mun. Vo svojej reči upozornil, že "sme tu, aby sme utvárali inú budúcnosť". "Poďme si predsavziať, že budeme nielen udržiavať ľudí nažive, ale im dáme aj šancu na slušný život," vyhlásil.

Podľa odhadov na celom svete potrebuje humanitárnu pomoc 125 miliónov ľudí, medzi nimi je aj viac ako 60 miliónov presídlencov. Pan vyzval prítomných, aby sa zaviazali znížiť do roku 2030 počet presídlených o polovicu.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vo svojom príspevku vyjadril nádej, že summit bude "bodom obratu" a povzbudí viac krajín, aby zdieľali záťaž, ktorú predstavujú humanitárne krízy.

Turecko totiž poskytuje prístrešie viac ako trom miliónom utečencov, čím sa v celosvetovom meradle stalo krajinou s najvyšším počtom utečencov.

Na dvojdňový bezprecedentný humanitárny summit do Istanbulu pricestovali hlavy štátov a vlád 60 krajín vrátane Slovenska, ktoré zastupuje prezident Andrej Kiska.

Medzi 6000 účastníkmi sú aj predstavitelia mimovládnych a humanitárnych organizácií a rozličných firiem a spoločností. Cieľom summitu je prehodnotiť súčasný systém humanitárnej pomoci a definovať ambiciózny program, ktorého cieľom je lepšie reagovať na potreby ľudí v núdzi, obete ozbrojených konfliktov, ale aj klimatických zmien.

Turecko chce zreformovať Bezpečnostnú radu OSN

Turecko sa bude snažiť presadiť reformu Bezpečnostnej rady OSN, aby bola schopná predchádzať ozbrojeným konfliktom. Uviedol to dnes vo svojom vystúpení v rámci diskusie počas prvého humanitárneho summitu v Istanbule turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.

Podľa Erdogana "musíme viesť takú politiku, ktorá by odstraňovala nielen následky chorôb, ale aj ich príčiny". "Musíme urobiť všetko pre to, aby sme z našich životov odstránili vojenské konflikty," apeloval Erdogan.

V prejave pripomenul, že Turecko naliehavo opakuje, že je nutné vytvoriť "transparentnú a zodpovednú Bezpečnostnú radu OSN, ktorá by pracovala efektívne".

"Svet je väčší ako päť krajín (stálych členov BR OSN)... Turecko bude presadzovať reformu BR OSN. Potrebujeme ju na to, aby sme mohli predvídať krízu, včas do konfliktu zasiahnuť a odvrátiť ho, zbaviac sa pri tom tých, ktorí boli jeho príčinou," vyhlásil Erdogan počas diskusie v rámci okrúhleho stola, kde sa hovorilo o úlohe politického vedenia pri prevencii alebo urovnaní konfliktov.

Cieľom tejto panelovej diskusie bola výmena názorov na spôsoby, akými medzinárodné spoločenstvo môže predchádzať vypuknutiu konfliktu, sprostredkovať jeho riešenie v ranej fáze alebo urovnanie. Diskutovať sa malo aj o efektívnej prevencii, ktorá by vypuknutiu konfliktov zabránila.

Bezvízový styk s Tureckom sa posunie

Bezvízový vstup tureckých občanov do krajín Európskej únie nebude zavedený od 1. júla, ako bolo pôvodne plánované, ale až v neskoršom termíne. Uviedla to dnes nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorú citovala agentúra DPA.

Dôvodom odkladu pripravovanej liberalizácie vízového režimu sú podľa Merkelovej obavy, že Ankara nebude schopná načas splniť podmienky dohody s EÚ.

"Otázky, ktoré som v tejto súvislosti mala, neboli úplne zodpovedané," povedala kancelárka.

Bezvízový vstup tureckých občanov do krajín EÚ je dôležitou súčasťou dohody zameranej na riešenie utečeneckej krízy, ktorú únia dosiahla v marci s Tureckom. Na základe dohody má Turecko prijímať späť migrantov, ktorí z jeho územia ilegálne pricestovali do Grécka.

Liberalizáciu vízového režimu s Ankarou však EÚ podmienila súborom 72 technických a právnych kritérií, ktorých splnenie žiadala od Turecka skôr, než budú môcť jeho občania cestovať do schengenského priestoru EÚ bez víz.