Bratislava víta ponuku na správu Sihote, ale nie výmenou lesov

Hlavné mesto síce víta možnosť prebrať do svojej správy lesy na bratislavskom ostrove Sihoť, avšak nie na úkor iných zelených plôch v meste, teda nie výmenou lesov. Pre TASR to uviedla Katarína Kohútiková z bratislavského magistrátu. Reagovala tak na otázku, či je mestská samospráva pripravená na možnú výmenu lesných pozemkov. Takúto ponuku dostalo mesto ešte približne v polovici apríla zo strany Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Lesov SR, avšak výmenou ostrova Sihoť za iné lesné pozemky.

"Možnosť prebrať do správy lesy na ostrove vítame, ale nie na úkor iných zelených miest, čiže nie výmenou lesov. Takéto lesy má totiž mesto len v bratislavskom lesoparku," odôvodnila Kohútiková. Zároveň doplnila, že primátor Ivo Nesrovnal požiada štátne lesy o prevzatie správy všetkých lesov v katastri Bratislavy do správy mestskej organizácie Mestské lesy. Takýto mandát dostal primátor od mestských poslancov ešte začiatkom februára. Podľa hovorcu Lesov SR Vlastimila Rezeka zatiaľ mesto nepožiadalo o zámenu pozemkov. "Požiadali však listom zo 14. 4. o stanovisko k spísaniu protokolu o prechode majetku štátu na obec pre niektoré pozemky na území mesta Bratislava," uviedol pre TASR Rezek. Podnik Lesy SR podľa neho preveruje právny základ tejto žiadosti.

Podľa Kohútikovej však v súčasnom stave nie je dôležitá otázka, kto sa má o lesy na Sihoti starať, ale to, že ťažba sa musí zastaviť. Hlavné mesto už niekoľkokrát vyjadrilo zásadný nesúhlas s nekontrolovaným výrubom na ostrove Sihoť, ktorého územie je významným, strategickým a najstarším vodárenským a vodohospodárskym zdrojom. "Využívame všetky možnosti, ako zeleň v Bratislave chrániť, príkladom je napríklad Železná studnička, kde sa práve na návrh primátora nielenže obmedzila ťažba dreva, ale rovnako tak sa obmedzila automobilová doprava a boli prijaté mnohé ďalšie opatrenia za účelom ochrany tohto obľúbeného miesta," doplnila Kohútiková.

Na bratislavskom ostrove Sihoť je zastavená akákoľvek činnosť, predovšetkým ťažobná. Pokyn na jej okamžité pozastavenie dala ešte 18. apríla ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná, a to do času, kým rezort spolu s hlavným mestom a Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou nenájdu spoločné riešenie. Občianski a environmentálni aktivisti a obyvatelia Bratislavy ešte koncom apríla vytvorili okolo ostrova Sihoť živú reťaz a žiadajú príslušné orgány, aby ostrov vyhlásili za prírodnú rezerváciu a vytvorili Národný park Podunajsko pod správou odbornej organizácie Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR.

V súvislosti s možnosťou vytvorenia spomínaného národného parku Podunajsko a vzniku memoranda o ochrane lesov v Bratislavskom kraji pokračuje diskusia aj na pôde Bratislavského samosprávneho kraja (BSK). Ešte minulý týždeň sa zástupcovia kraja s podpredsedom BSK Martinom Bertom stretli s predstaviteľmi rakúskeho Národného parku Donau-Auen (Dunajské luhy). Ten sa rozprestiera medzi Viedňou a Bratislavou popri brehoch a ramenách Dunaja, jeho územie sa končí na rakúsko-slovenskej hranici neďaleko hradu Devín. "V záujme ochrany prírody na svojom území pozdĺž Dunaja vstúpil BSK aktívne do diskusií o novom národnom parku, ktorý by mohol byť prirodzeným pokračovaním Dunajských luhov na území SR," informoval v pondelok (23.5.) BSK.