Od útokov odmietli na francúzskych hraniciach vyše 18.000 ľudí

Od vlaňajších novembrových útokov extrémistov v nevpustili francúzske orgány z bezpečnostných dôvodov do krajiny vyše 18.000 ľudí. Informovala o tom dnes agentúra AP s odvolaním sa na nemenovaného vysoko postaveného bezpečnostného pracovníka.

Od útokov z 13. novembra skontrolovali na hraniciach približne 32 miliónov ľudí, pričom viac ako 18.000 z nich odmietli vpustiť do krajiny na základe informácií tajných služieb alebo pre podozrivé osobné doklady. Zdroj neuviedol, koľkí z nich boli zatknutí alebo čo sa s odmietnutými osobami stalo.

Francúzsko posilnilo ochranu svojich hraníc po novembrových útokoch, pri ktorých zahynulo 130 ľudí. V krajine stále platí - zatiaľ do júla - výnimočný stav.

Minister vnútra Bernard Cazeneuve povedal, že hranice budú prísne strážené aj počas blížiaceho sa európskeho futbalového šampionátu, ktorý sa koná od 10. júna do 10. júla a zápasy sa budú hrať v desiatich mestách po celom Francúzsku.

Legislatíva proti terorizmu

Francúzsky parlament dnes v Paríži definitívne schválil proti terorizmu namierenú novelu legislatívy. Návrh, ktorý už v uplynulom týždni schválilo Národné zhromaždenie, odhlasovali dnes aj francúzski senátori.

Novela trestnej legislatívy dáva viac právomocí vyšetrovateľom teroristických aktivít a organizovaného zločinu.

Text, ktorý sa v rezorte spravodlivosti pripravoval už skôr, definitívne putoval do parlamentu po teroristických útokoch v Paríži z novembra 2015. Jeho kritici upozorňovali však na fakt, že úprava smeruje k prevzatiu opatrení spojených s vyhlásením výnimočného stavu v krajine do bežného práva.

Informácie priniesli tlačové agentúry DPA a MTI.

Občania musia v zmysle novely rátať, že pri kontrole totožnosti môžu byť zadržaní až na štyri hodiny, ak ich správanie sa vyvoláva podozrenie z teroristických aktivít. Umožňuje i kontrolu batožiny, nočné domové prehliadky a rozširuje aj možnosti odpočúvania orgánmi činnými v trestnom konaní. Navrátilci z oblasti, v ktorých bojujú príslušníci teroristických skupín, musia rátať s hoci mesiacom domáceho väzenia.

Návrh, ktorého cieľom je aj zabrániť nutnosti neustáleho predlžovania výnimočného stavu v krajine, získal v oboch komorách parlamentu značnú väčšinu hlasov. Niektoré opozičné subjekty sa však nechali počuť, že ide o podstatný krok späť v oblasti základných práv.