Slováci si v rámci EÚ berú vyšší počet úverov na bývanie

Slovensko zaznamenáva najvyšší rast úverov na bývanie v Európskej únii (EÚ). Zadlženie slovenských domácností tak rastie. To je podľa Národnej banky Slovenska (NBS) jedným z rizík pre finančný sektor. Konštatuje to v najnovšej Správe o finančnej stabilite. Zároveň avizovala, že v súvislosti s existujúcimi rizikami pre bankový sektor plánuje do budúcnosti prijať opatrenia.

"Slovenské domácnosti sú už zadlženejšie ako domácnosti v krajinách strednej a východnej Európy. Evidujeme dosť významný medziročný nárast dlhu slovenských domácností. Vidíme aj silnú koncentráciu dlhu vo vybraných vekových skupinách," priblížil riaditeľ Útvaru dohľadu nad finančným trhom v NBS Vladimír Dvořáček.

Pod nárast úverovania sa podpísali najmä nízke úrokové sadzby, priaznivý makroekonomický vývoj, ale aj konkurenčný boj medzi bankami. Podmienky, za ktorých banky poskytujú úvery, sa však nezmäkčovali, ale skôr sprísnili. Pod rast úverovania sa pritom podľa NBS podpísalo aj refinancovanie, ale aj legislatívne zmeny.

Nízke úrokové sadzby na jednej strane umožňujú ľuďom si lacnejšie požičať, ale na strane druhej predstavujú riziko pre bankový sektor. "Existuje silný tlak na pokles úrokových príjmov z úverov, ktoré patria k hlavnému zdroju príjmov a ziskovosti domáceho bankového sektora. V konečnom dôsledku vzniká tlak na ziskovosť bankového sektora aj udržateľnosť biznis modelu bánk aj v budúcom období," uviedol Dvořáček. Úrokové príjmy bánk na Slovensku tvoria veľkú časť zisku, podľa NBS až 70 %.

NBS okrem pretrvávajúcich nízkych úrokových sadzieb pre finančný sektor považuje za najvýznamnejšie riziko pre finančný sektor aj regulatórne prostredie, zadlženosť domácností, možné problémy bánk s likviditou, koncentráciu, či makroekonomický vývoj v eurozóne. Napriek týmto rizikám však NBS považuje finančný sektor na Slovensku za vysoko odolný.

Avizovala však prijatie opatrení. "Zvažujeme, že procyklický vankúš už nebude v budúcom období na nulovej úrovni, ale že bude zvýšený na nejakú nenulovú hodnotu. Takisto odporúčanie, ktoré NBS vydala ešte koncom roka 2014, v súčasnej dobe ho chceme preniesť do legislatívy do opatrenia NBS a pri tej príležitosti máme možnosť urobiť aj istú rekalibráciu niektorých parametrov tohto odporúčania," priblížil Dvořáček.

NBS už má návrh opatrenia, ktorý konzultuje s bankami. Banky dostali v roku 2014 odporúčanie týkajúce sa poskytovania 100-% hypoték. Od 1. apríla tohto roka môžu banky podľa odporúčaní NBS poskytovať maximálne 15 % úverov, pri ktorých hodnota založenej nehnuteľnosti (LTV) tvorí viac ako 90 % výšky úveru. "Nejde o žiadne zásadné zmeny. Skôr ide o rekalibráciu určitých opatrení. Mali by sa čiastočne týkať LTV, ale môžem povedať, že neplánujeme nejako sprísňovať hranicu 90 %. Skôr chceme reagovať na problém, že je vyššia koncentrácia úverov okolo 90 %. Ide len o akési rozptýlenie tej koncentrácie. Hraničné hodnoty by sa nemali meniť," uviedol riaditeľ odboru politiky obozretnosti na makroúrovni v NBS Marek Ličák.

NBS tiež uvažuje o stanovení určitej požiadavky týkajúcej sa takzvaného pomeru splátky k disponibilnému príjmu domácnosti pri úvere. Sprísniť by sa mohol aj systém overovania bonity klienta. "Je snaha ísť do hlbšieho overovania nákladov. Snažíme sa to urobiť tak, aby to nepribrzdilo celý proces. Skôr ide o nejaké doladenie," povedal Ličák.

Banky by mali byť podľa NBS aj obozretnejšie pri vyplácaní dividend akcionárom. "Ešte v minulých rokoch banky ponechávali približne 70 % zisku vo forme kapitálu. Zvyšok odišlo vo forme dividend. Teraz je to naopak, ostáva približne 25 % vo forme kapitálu a zvyšok odchádza vo forme dividend. V nasledujúcich rokoch je potrebné tento koeficient zmeniť," dodal Ličák.