Veda

„Ak budeš poslúchať, Ježiško ti donesie nový bicykel. Ak to spapáš, môžeš sa ísť hrať. Ak sa budeš dobre učiť, pôjdeme na výlet …“

Zdá sa, že psy nie sú jediné zvieratá, ktoré využívajú očný kontakt na komunikáciu s ľuďmi.

Nemusí pritom ísť o agresívne správanie. Psy vycítia aj jemné negatívne pocity, ktoré by ste mohli mať voči ich majiteľom.

Veda nám dokáže odkryť skutočne zaujímavé fakty. Prečítajte si, čo odhalila o jedinečnom spojení medzi matkou a dieťaťom.

Ak spĺňate väčšinu z týchto vedeckých faktov, ste múdrejší než priemerný človek.

Niektoré cicavce a zvieratá sa rodia pomerne sebestačné a nepotrebujú pomoc rodičov ani pár sekúnd po narodení. Naše bábätká si ale vyžadujú dlhodobú starostlivosť, kým z nich vyrastú jedinci, ktorí sú schopní sa o seba postarať. Pr

Na planéte je iba 10% ľudí ľavákov a kolujú o nich zaujímavé mýty a polopravdy. Poďme sa pozrieť na to, či ľaváctvo skutočne ovplyvňuje psychiku a zdravie človeka.

Ak je objímanie medzi ľuďmi zdravé a utužuje emotívne väzby, prečo to tak nie je aj v prípade objímania vášho psa?

Možno ste si aj vy alebo vaša polovička všimli, že občas vám pri zaspávaní doslova „trhne“ niektorou časťou tela. Prečo sa to deje a je to dôvod na znepokojenie? Prečítajte si zaujímavé vedecké zistenia o tomto fenoméne.

Možno patríte aj vy medzi ľudí, ktorí majú problém zaspať v prostredí, ktoré nepoznajú. Nemusí pritom ísť o pobyt v nebezpečnej oblasti. Mnoho z nás má problém pokojne spať aj u známych, v hoteli alebo v novom dome. Čo za týmto zauj

Niektorým z nás spôsobuje šteklenie veľké muky, iní ho zase považujú za príjemné. No prečo vlastne šteklenie cítime a načo nám je?

Niektorí ich pokladajú za ozdobu tváre, iní sa za ne hanbia. Čo ale presne pehy sú a prečo sa na pokožke objavujú? Prečítajte si zaujímavé vedecké fakty.

Pavúka veľkosti ľudskej dlane pomenovali dolomedes briangreenei po profesorovi fyziky z Kolumbijskej univerzity Brianovi Greenenovi.

Z novej prelomovej štúdie britských vedcov vyplýva, že materské mlieko by mohlo byť životne dôležité dokonca aj pre dospelých.

Nové zistenia môžu podľa výskumníkov viesť k novým personalizovaným spôsobom liečby tohto ochorenia.

Vedci identifikovali aj gén spôsobujúci zrastené obočie či gény ovplyvňujúce hustotu obočia a brady.

Dokazuje to objav DNA moderných ľudí v genóme neandertálskej ženy, ktorej pozostatky objavili v odľahlej jaskyni v pohorí Altaj na Sibíri.